Občania Slovenskej republiky boli z priamych osláv, začínajúcich o 11.00 hod. vylúčení. Vládna chunta im tak umelo vytvorenými prekážkami zabránila v účasti a ukradla národu ich štátny sviatok!!! Vylúčenie verejnosti z osláv na národnom sviatku je ďalším klinom do rakve zapredaneckej vlády.
Samozrejme, že som šiel aj ja osláviť SNP. Na ulici J. Cikkera cca 500 metrov od Múzea SNP boli natiahnuté cez cestu policajné pásky. Hliadkovali tam štyria policajti. Ako som sa k nim blížil, vzbudil som ich pozornosť. Prišiel som k nim a pýtam sa, či môžem ísť ďalej. Negatívna odpoveď, ktorú som očakával. Tak som sa opýtal, že prečo. Asi som ich prekvapil. Mňa oni prekvapili tiež. Odpoveď totiž znela, že majú také rozkazy. Tak som im rovno povedal, či sú si vedomí toho, že porušujú Ústavu Slovenskej republiky. Znervózneli. Povedali, opäť, že majú svoje rozkazy a že podľa paragrafu 27 Zákona o Policajnom zbore môžu pohyb obmedziť. Povedal som, že je to síce pravda, ale toto právo nemôže byť uplatňované svojvoľne, ale musí byť na to príslušný dôvod. Bezdôvodne sa uplatňovať nedá.
Ich nervozita stúpla, keď som sa ich opýtal, aký je to dôvod a či tak konajú na základe nariadenia vlády alebo iného relevantného rozhodnutia. Nevedeli lebo opäť použili mantru spočívajúcu sa v odvolaní na svojich šéfov. Že im mám zavolať.
Povedal som, že sa chcem dostať na oslavy a opýtal som sa, či tým dôvodom nie je náhodou bezpečnostná situácia na Ukrajine. (Médiá to uvádzali ako dôvod). Odpoveď bolo mlčanie a ich žiadosť, aby som ich prestal provokovať. Poprel som to a povedal som, že chcem ísť ďalej. Nato jeden z policajtov zdvihol pásku a povedal, že môžem ísť. Keď som chcel tade prejsť, odrazu ju stiahol späť so slovami: „Aj tak Vás nepustím“! Správanie tohto policajta bolo trápne. Tak som im povedal, že mi je ľúto, že porušujú Ústavu SR tí, ktorí by ju mali chrániť. A odišiel som preč, lebo už niektorí začínali prejavovať známky agresivity. No povedzte načo sa budem baviť s policajtmi, ktorí nepoznajú právo, ale iba príkazy nadriadených. Chcel som im ešte povedať, že protizákonné príkazy nesmú plniť, ale potom som od toho upustil. Nie zo strachu, ale preto, lebo by som aj tak nepochodil pri debate s ich úbohými znalosťami práva.
Záver z tejto debaty teda je, že policajný zbor vedome a protiústavne obmedzil osobné slobody osôb pri oslavách SNP a zneužil na to svoje postavenie silového rezortu.
Pre zaujímavosť som obišiel asi polovicu hermeticky uzavretého priestoru. Všetky prístupy boli strážené policajtmi aj príslušníkmi vojenskej polície. Presunul som sa do Kapitulskej ulice, kde som spolu s ostatnými stovkami ľudí čakal na odchod politikov, ktorí si zatiaľ ako koly v plote zvyšovali svoje ego pred mikrofónom v Múzeu SNP. Počas čakania od policajných zábran bola vytesnená skupinka osôb s megafónom, cez ktorý dávali najavo svoju nespokojnosť. Aby ich blahorodia politici neboli rušení počas svojich narcistických prejavov policajti ich vytlačili asi 50 metrov nižšie. Len pri tejto skupinke bolo okolo 8 prizerajúcich sa policajtov, ktorí mali za úlohu túto skupinku vyššie nepustiť. Mali by ísť na vyšetrenie na ušné či neutrpeli ich bubienky. Treba poznamenať, že v inej časti tejto ulice sa policajti správali korektne a dalo sa s nimi aj normálne porozprávať. Prejavil som záujem sa ísť pozrieť do stánku, kde vojaci robili regrutačný nábor do vojska. Stánok bol cca 10 metrov od zábran. Keď som policajtom vysvetlil čo chcem, v pohode ma k nemu pustili. Celkom dobre som sa porozprával aj s vojakmi zo stánku. Verbovačka sa im zjavne nedarila. Počas niekoľkých hodín nikto o službu v službách NATO neprejavil záujem. Príjemne som bol prekvapený. Veď kto by chcel obetovať svoj život za americké záujmy?
Počas čakania boli názory ľudí vyjadrené aj transparentmi: „Zničili nám životy pandemické opatrenia, teraz sankcie voči Rusku“. „Zastavme ekonomický krach Slovenska“. Čaputová, Heger, Matovič, Naď, Lengvarský, Mikulec aj Mikas. Zabíjate národ, národ Vám to vráti“!!!
V mase ľudí bolo cítiť jednotu akú už dávno nie. Ľudia slušne hodiny čakali na zapredancov štátu, aby im pokrikom alebo gestom mohli počas niekoľkých sekúnd pri prejazde ich limuzín vyjadriť, že sa majú čoho a koho báť. Situácia je taká, že sa čaká na pozitívneho vodcu, ktorý sa postaví do čela a národ sa pohne. Ale potom sa už nezastaví. Pôjde a urobí, čo má. Slávny rozkaz vydaný pred 78 rokmi znel: „Začnite s vysťahovaním“. Bol to začiatok SNP. V nasledujúcich dňoch je potrebné vydať nový rozkaz SNP č. 2: „Začnime s vysťahovaním“…
Z mesta SNP Ivan Štubňa
