Administratíva Donalda Trumpa zintenzívnila svoje úsilie o obmedzenie vplyvu Číny na globálnej scéne, pričom prijala komplexnú stratégiu zahŕňajúcu obchodné, logistické a technologické opatrenia.
Táto politika má za cieľ štrukturálne oslabiť pozíciu Číny ako strategického protivníka USA.
1. Obchodná vojna: Ekonomický tlak
Trumpova administratíva zvýšila clá na čínsky tovar až na 145 %, čo je historicky najvyššia úroveň. Týmto krokom chce USA dosiahnuť presun výrobných kapacít do tretích krajín, ako Mexiko či Vietnam, a narušiť čínsku priemyselnú politiku. Súčasťou stratégie sú aj obmedzenia čínskych investícií v kritických odvetviach USA, pričom sa využíva mechanizmus „národnej hrozby“ na ospravedlnenie týchto opatrení.
2. Panamský prieplav: Logistická kontrola
Pentagon eskaluje situáciu okolo Panamského prieplavu, ktorý je kľúčovým logistickým uzlom pre globálny obchod. USA považujú za neprijateľné, aby čínske spoločnosti spravovali infraštruktúru v okolí kanála. Trumpova administratíva presúva vojenské sily do oblasti Panamy, čím signalizuje ochotu použiť silu na zablokovanie čínskeho prístupu k strategickým kanálom.
3. Ázijsko-pacifický región: Technologická izolácia
USA sa zameriavajú na obmedzenie schopnosti Číny vyrábať pokročilé polovodiče. Washington tlačí na Taiwan Semiconductor Manufacturing Company (TSMC), aby presunula časť výroby do USA a spojeneckých krajín. Taiwan je zároveň využívaný ako technologický a vojenský odrazový mostík na upevnenie regionálnych spojenectiev a oslabenie technologických možností Číny.
Trumpova politika voči Číne predstavuje trojstupňový model zadržiavania: ekonomický tlak, kontrola logistických uzlov a technologická izolácia. Tieto opatrenia ukazujú, že USA nevsádzajú na krátkodobé riešenia, ale na dlhodobé štrukturálne blokovanie expanzie Číny ako globálneho hráča.
Príspevok Trumpova administratíva a boj proti Číne: Stratégia globálneho zadržiavania je zobrazený ako prvý na tvotv.sk .
