Istanbulský dohovor je dokumentom Rady Európy podobne ako Európsky dohovor o ľudských právach, ktorý je dokonca súčasťou Ústavy SR. V čase jej schvaľovania len málokto by si predstavil, ako ho bude Európsky súd pre ľudské práva interpretovať.
Pozrime sa na niektoré jeho rozsudky. V roku 1997 uznal sadomasochizmus za ľudské právo, v roku 2002 skupinový sex, tiež adopciu detí a manželstvo pármi toho istého pohlavia, dokonca i transexuálmi v roku 2002 v prípade Goodwin vs. Spojené kráľovstvo a v roku 2008 rozsudkom E.B. vs. Francúzsko. Prípad Dickson vs. Spojené kráľovstvo bol víťazstvom pre poskytovanie umelého oplodnenia a prípad Scherer vs Švajčiarsko pre pornografiu ako slobodný prejav. Zároveň poprel právo na život plodu, na výhradu svedomia farmaceutom a niekoľko krát na náboženskú slobodu. No a v roku 2002 tu bol ešte jeden pozoruhodný rozsudok.
Rozsudok I. vs. Spojené kráľovstvo potvrdil právo na anonymitu pre transexuála. Muž, ktorý si zmenil pohlavie na ženu a „ pracoval ako zubná sestra v armáde, chcel absolvovať kurz pre všeobecné zdravotné sestry, ale nebol prijatý, lebo nedoložil rodný list. “
O rok neskôr odišiel na invalidný dôchodok a stal sa transsexuálnym aktivistom. „ V roku 2001 chcel študentskú pôžičku, ale znova miestny úrad žiadal aj rodný list „, podobne ako aj „ väznica, kde sa uchádzal o pozíciu administratívnej asistentky „. Na základe rozhodnutia Štrasburgu Británia v roku 2004 zaviedla nový proces ako si zmeniť pohlavie a získať k tomu nový rodný list so zmeneným rodom.
Toto je už realita 15 rokov, že Cirkev v Británii ani nevie, či sobáši naozaj muža a ženu, alebo páry toho istého pohlavia. A katolícki biskupi ani netušia, či náhodou do seminárov neprijímajú ženy so zmeneným pohlavím, lebo rodný list im to nepotvrdí.
Samozrejme, byť iným „ pohlavím “ nevyžaduje zmenu biologického pohlavia, stačí, že osoba len potvrdí, že už 2 roky žije ako iné pohlavie a plánuje tak až do smrti. Ešte jej dvaja odborníci dajú posudok, že trpí tzv. genderovou dysfóriou, čo je považované za poruchu. Ak žije v partnerstve alebo manželstve, druhá strana jej musí dať súhlas na takúto zmenu „ pohlavia “. Netreba ani dodávať, že tieto podmienky sú už samé o sebe považované LGBTI hnutím za porušovania ľudských práv.
Takže ani nám netreba žiadne príručky o LGBTI či gender, stačí, ako to urobila táto vláda, implementovať výchovu o ľudských právach . Keď teraz vidíme, ako sudcovia voľne narábajú s pojmami tohto starého dohovoru, tak čo môžeme čakať od nového dokumentu, ktorý používa ďalšiu nedefinovanú gender terminológiu?
Proti pojmu „ gender “ sa postavili konzervatívne krajiny už v roku 1995 na Pekingskej konferencii o ženách v roku 1995. Harvardská profesorka práva Mary Ann Glendon o tom potom intenzívne písala ako o snahe feministiek zaviesť svoju terminológiu, ktorú už používali gender feministky. Gender považovali za rolu oddelenú od biologického pohlavia. Prijatá deklarácia a plan for action mali dať podnety a teda aj nový obsah Dohovoru OSN na eliminináciu všetkých foriem diskriminácie proti ženám, tzv. CEDAW, ktorý SR tiež prijala.
V parlamente minulý štvrtok zaznievali posmešky, že ide o populizmus, na výhrady, že Istanbulský dohovor povedie k ďalšej evolúcií „ práv “, privilegií a sankcií, aké si ani len nevieme ešte predstaviť. Ale veď gender terminológia je záväzná pre členov EÚ už v Smernici EÚ o minimálnych štandardoch, právach a ochrane obetí zločinu z roku 2012, kde v definícii zločinu narába s pojmami rod, rodové vyjadrenie a rodová identita. Toto už je teda v súlade s novším, evolučnejším dokumentom EÚ, ktorým je Charta základných práv EÚ. Tu už je uznané právo každého na manželstvo, kým v Dohovore o ľudských právach to bolo len o mužoch a ženách. I právo na založenie rodiny je už od manželstva oddelené, bariéry pre legalizáciu eutanázie odstránené…
Takto vyzerajú vylepšenia, ktoré Smer, SNS, Harabinovo HZDS a prvýkrát podrazácky Bugárova strana SMK odhlasovali podporou Lisabonskej zmluve a teda aj Charte EÚ.
Takže milý otec Kuffa, ak to myslíte so svojim bojom proti genderizmu vážne, musíte sa postaviť aj Rade Európy a Európskej Únii. Ukončiť členstvo v Rade Európy, ktorej dohovory sú záväzné pre 39 členských štátov (teda aj tých mimo EÚ), je možné 6 mesačnou výpovednou lehotou. Európska únia má článok 50 o vystúpení, ktorý je možno realizovať referendom a tak vyjadriť odpor voči tejto ideológii a ďalším neduhom, ktoré členstvo v EÚ a Eurozóne so sebou prináša. Napokon aj krajiny ako Švajčiarsko či Nórsko nie sú členmi EÚ, ale pekne s EÚ obchodujú v tzv. Európskom ekonomickom priestore ako by sme mohli i my. Istanbulský dohovor je len posledný budíček, lebo kresťania už niekoľko alarmov prespali. No už teraz je neskoro.
Môžeme dúfať, že SNS zabojuje o svojich voličov a bude tlačiť na vládu odmietnuť Istanbulský dohovor. Mnohých aj tak stratila tým, že na to doteraz kašľala a robila si svoje kšefty. Uznesenie NR SR na poslednú chvíľu nezachránilo totiž ani Šefčovičovu kandidatúru. Bol to pekný pokus, za ktorý sa treba poďakovať Mariánovi Kotlebovi, ktorý prišiel s takýmto nápadom a zachránil Kuffovi renomé. Bolo by naozaj naivné vymeniť podporu vplyvného kňaza len za prísľub exkomunistovi a eurosocialistovi. Schválenie odmietnutia ratifikácie je dobrý manéver, na ktorom treba stavať a ďalej vysvetľovať, kam až korene gender ideológie siahajú. Také konšpirácie, ako bude púšťať mainstream, že z Ruska, sú hlúposťami, ktoré majú diskreditovať odporcov tejto ideológie.
Ešte jedno treba dodať. Ak sú tieto koncepty ľudských práv zlé, treba ponúknuť alternatívu. A tá je radikálne jednoduchá: ochrana ľudského života a súkromného majetku, na ktorých stojí rodina a manželstvo , sú základné kamene slobodnej a zodpovednej spoločnosti. V takej je rola štátu zredukovaná len na ochranu týchto dvoch princípov.
Zdroj: Blog Jany Ray-Tutkovej
The post Istanbulský dohovor je len jedna z ciest na zavedenie gender ideológie appeared first on Slobodný Výber .