Europoslanec a podpredseda frakcie Európa suverénnych národov (ESN) Milan Uhrík v rozhovore pre portál SKSPRÁVY aj o tom, či mala Leyenová právomoc na dohodu s USA na energie za stovky miliárd; ako je progresívna opozícia tematicky vyprázdnená; o uzatváraní sa Slovenska do prázdnej upadajúcej západnej bubliny; o alternatívnych organizáciách pre participáciu Slovenska; o polčase rozpadu bruselských záruk pre energetickú bezpečnosť; ktoré ideologické skupiny podporujú vojnu a zbrojenie; o pokračujúcich praktikách na ovplyvnenie volieb; ako fungujú bruselskí byrokrati; prečo sa musí obnoviť slobodnú súťaž názorov bez cenzúry; prečo nesmieme dovoliť Bruselu sledovať súkromnú komunikáciu ľudí pod žiadnou zámienkou… čítajte ďalej
█ SKSPRÁVY: Európa už teraz nakupuje od USA energiu za 100 miliárd dolárov ročne a obchodná dohoda s Trumpom zahŕňa nákup za ďalších 250 miliárd. Ako mohla dať Leyenová takýto záväzok, ktorý je aj podľa predsedu Výboru pre medzinárodný obchod EP Bernda Langeho „úplne nereálny“?
MILAN UHRÍK : Je reálny v prípade, že Európska komisia chce vytvoriť závislosť Európy na surovinách zo Spojených štátov. Teda
nahradiť „zlú“ závislosť z ich pohľadu „dobrou“ závislosťou. Sú tu však vážne otázky o tom, či na také niečo vôbec eurokomisári mali právo .
Že či mala Ursula von der Leyenová alebo vyjednávač Maroš Šefčovič právo zaväzovať členské štáty EÚ nakupovať suroviny práve z tohto zdroja. Som presvedčený, že nemali v mene celej Európy na takýto prísľub Američanom žiadny mandát… Celé to bude mať ešte ďalekosiahle následky.
█ Liberáli a progresívci označili účasť premiéra Fica na oslavách 80. výročia ukončenia 2. svetovej vojny v Číne za smerovanie k izolácii Slovenska. Majú si azda suverénne štáty pýtať od bruselskej elity, ktorá oslavy ignorovala, nejaké súhlasné agremán na svoje zahraničné cesty?
Myslím, že cesta bola ohlásená a odkomunikovaná zo strany slovenskej diplomacie, aj keď na to nevidím dôvod.
Ak sú členské štáty EÚ suverénne, ich volení zástupcovia môžu chodiť tam, kde uznajú za vhodné.
Koniec Druhej svetovej vojny je významný míľnik histórie, ako aj veľký samit Štátov šanghajskej spolupráce bol dobrou príležitosťou stretnúť sa s viacerými lídrami. Najviac kritiky k tomu má väčšinou progresívna opozícia, ktorá je tematicky prázdna.
█ Súbežne sa konal aj spomínaný samit Štátov šanghajskej spolupráce. Súhlasíte s názormi nezávislých analytikov, že môže ísť o spustenie nového svetového poriadku, ktorý nebude už len pod patronátom Západu, ale väčšiny sveta?
Išlo o najväčší samit svojho druhu, s najširšou účasťou členských krajín a ašpirantov o členstvo či spoluprácu. Žiadny z podobných samitov neznamená okamžité prielomy, po ktorých by bolo možné dávať podobné vyhlásenia. Skôr
sú to postupné kroky k tomu, aby sa štáty tzv. nezápadného priestoru spájali, upevňovali spoluprácu a vytvárali vzájomnú ochranu voči „gangsterským a kolonizátorským“ politikám, ktoré na nich často dopadajú .
Slovensko by malo byť pri komunikácii s možnými novými partnermi z tohto priestoru ešte aktívnejšie. Uzatvárať sa slepo len do upadajúcej západnej bubliny by bola v meniacom sa svete strategická chyba.
█ Malo by teda Slovensko reagovať na vývoj vo svete a jedným okom a nohou pozerať aj na tieto alternatívne a perspektívne organizácie ako je aj BRICS a hľadať najvýhodnejšiu pozíciu pre seba, alebo slepo sa držať len západných štruktúr?
„Na večné časy a nikdy inak“ tu už bolo, aj keď sa toho dnešní progresívci držia ako kliešť. Žijú v minulosti a nedokážu prijať fakt, že veci sa menia a podmienky nemusia byť nevyhnutne rovnaké počas celého nášho života.
Obr. Milan Uhrík pred budovou slovenského parlamentu. Zdroj: M.Uhrík/archív
Či už BRICS alebo aj ďalšie štruktúry predstavujú platformu, kde je možné participovať a vyjednať seriózne dohody, ktoré budú mať pozitívne účinky na slovenskú ekonomiku,
zlepšia život obyvateľov na Slovensku a takisto napomôžu aj rozvoju priateľských medzinárodných vzťahov.
█ Ako hodnotíte pštrosí postoj Európskej komisie de fakto nechrániť kritickú infraštruktúru členských štátov EÚ pred cielenými útokmi ako bol napr. útok na ropovod Družba kyjevským režimom?
Európska komisia kedysi vydala písomnú výzvu tretím krajinám, aby rešpektovali energetickú suverenitu štátov EÚ. Tvrdila, že od nich nielenže očakáva tento rešpekt, ale sa v prípade jej narušenia aj postaví na ochranu záujmov štátov EÚ. Takže Komisia dala záväzok. Vidíme, že by ho napĺňala v praxi? Nie, nehne ani prstom. Obdobne to bolo aj pred pár mesiacmi, keď slovenská vláda pomohla schváliť kritický 18. balík protiruských sankcií požadujúcich úplné odstrihnutie sa od ruského plynu. Vláda vtedy argumentovala údajnými garanciami, že EÚ nám zabezpečí dovoz strategických surovín v prípade krízy.
Po ukrajinskom útoku na Družbu však Brusel na volanie Slovenska ani len neodpovedal. Z „bruselských záruk“ zostal za dva mesiace s prepáčením len vztýčený prostredník.
Toľko k zárukám – písomným alebo verbálnym – ktoré dávajú tzv. európski lídri, keď s nimi komunikujeme. Ako už v priestore zaznelo, Komisia prestáva byť európskou a stáva sa z nej ukrajinská, ktorá viac háji záujmy Kyjeva ako ľudí v Európe.
Preto sa o naše strategické záujmy musíme začať starať aktívnejšie my sami.
█ Vojna stále visí vo vzduchu aj vďaka novému kolotoču zbrojenia, ktoré rovnako podporuje aj európska ľavica, aj liberálna pravica či tzv. kresťanskí demokrati. Čo majú robiť ľudia a voliči, ktorí si ani zbytočné zbrojenie, ktoré likviduje sociálne štandardy, ani vojnu, možno konečnú so zánikom civilizácie, neželajú?
Odpoveď je jednoduchá. Nenaletieť vždy na tie isté, lacné sľuby kvázi kresťanských demokratov, socialistov a liberálov.
Tieto ideologické skupiny v Bruseli vojnu a neustále zbrojenie podporujú, čím podkopávajú životný štandard občanov.
Týchto politikov sa nedá zmeniť. Treba ich len vymeniť.
█ Brusel chce ale cez tzv. koalíciu ochotných posielať ďalšie miliardy na nákup zbraní pre Zelenského, a NATO žiada navýšenie vojenských rozpočtov až na päť percent. Kto to všetko má zaplatiť, odkiaľ a na čí úkor to bude?
Bruselskí byrokrati a ich spriaznené frakcie chcú zobrať peniaze z poľnohospodárstva a z regiónov a presmerovať ich do zbrojenia a na Ukrajinu, ktorá ani nie je členským štátom EÚ. Chcú brať pôžičky, ktoré zaplatia ďalšie generácie. A využijú veľa metód a postupov, aby ľudí utvrdili, že to je nevyhnutné. Na čí úkor to bude? Na úkor pracujúcich občanov, ktorí tvoria hodnoty.
Určite si nebude „uťahovať opasok“ Maroš Šefčovič alebo Emmanuel Macron. Všetko to padne na bedrá bežných ľudí…
█ Stredoeurópska skupina štátov V4 mala váhu, keď vystupovala spoločne a kriticky proti Bruselu. Očakávate, že po zvolení konzervatívca Nawrockého za poľského prezidenta a víťazstve Babiša v Česku by sa opäť mohla revitalizovať politika zdravého rozumu a tlak na bruselské elity?
Tu musia nastať minimálne dve zmeny. Vo Varšave sedí Tuskova „leyenovská“ vláda a v Prahe administratíva s minimálnou popularitou. Poľský prezident sám nedokáže pohnúť celou zahraničnou politikou. V českom prípade je to otvorené. Vidíme pokusy preformátovať politickú mapu cez justíciu, ktorá expresne rýchlymi verdiktami chce „zabrániť“ vstupu do parlamentu subjektom ako SPD a Stačilo. Tieto strany sú považované za možných partnerov Andreja Babiša, ktorý voľby zrejme vyhrá. Čiže
opäť vidíme zásahy na ovplyvnenie volieb ako vo Francúzsku, v Rumunsku alebo v Nemecku.
Stále však verím, že zdravý rozum napokon zvíťazí.
█ Je všeobecná zhoda, že bez slobody prejavu občana, vrátane jeho kritiky politických elít, nemôže byť reč o demokracii. Ako vnímate slová šéfky EK Leyenovej počas jej verejného vystúpenia vo Fínsku, kde tvrdila, že sa nachádza v demokratickej krajine a nie v Rusku, pričom len po pár sekundách výkrikov na jej adresu protestujúceho muža odviedla polícia?
Situácia sa odohrala pred rokom, ale jasne ilustruje ako fungujú bruselskí byrokrati. Budú vám hovoriť o slobode a demokracii na pódiu, pod ktorým zatýkajú kritikov.
Budú vám hovoriť ako idú „zelenou politikou“ podporiť konkurencieschopnosť, kým pred očami im priemyselní giganti padajú alebo odchádzajú preč z Európy. Budú vám hovoriť o pluralite názorov a medzitým vám vypínať mikrofón. To je realita.
Naša politická skupina Európa suverénnych národov chce obnoviť slobodu slova v spoločnosti, pretože bez tejto základnej slobody sa tlmí pokrok a spoločnosť sa deformuje a slabne. Vidíme to na dnešnej Európe. Tento úpadok musí skončiť a musí sa opäť obnoviť slobodná súťaž nápadov, argumentov a názorov.
█ Sloboda slova je ale v únii čoraz viac nedostatkový tovar. Aký výsledok očakávate pri špehovanej iniciatíve Chat Control, ktorá si zaumienila sledovať aj šifrovanú súkromnú, teda dôvernú komunikáciu ľudí na slobodných platformách ako Telegram ši WhatsApp?
Toto plánujú roky. V Bruseli sa stále hovorí o pojmoch ako dezinformácie, šírenie klamstiev, nenávisti alebo o podobných, prázdnych formuláciách. Chcú pozerať ľuďom na prsty, chcú im pozerať do súkromia. Tentokrát chcú nasadiť masívne celoplošné a permanentné sledovanie všetkých občanov pod zámienkou ochrany detí.
V skutočnosti by sa tým vybudovala oficiálna sledovacia infraštruktúra, ktorú by mohli hocikedy rozšíriť napríklad aj na monitorovanie „extrémistických prejavov“. A zneužiť ju na prenasledovanie ľudí aj za vyslovenie nesúhlasu s oficiálnou bruselskou politikou.
Je to extrémne nebezpečná záležitosť. Ja som proti tej legislatíve „chat control“ hlasoval už koncom roka 2023 na europarlamentnom výbore, ktorého som členom. Aj som vtedy na to upozorňoval, ale väčšina ľudí ani nechcela veriť, že takéto niečo Brusel naozaj chystá.
A dnes je to tu v plnej sile, a búria sa proti tomu už aj veľké skupiny občanov, organizácií a firiem. Určite budeme hlasovať proti tejto legislatíve aj na jeseň v Európskom parlamente. Nesmieme dovoliť Bruselu sledovať súkromnú komunikáciu ľudí pod žiadnou zámienkou.
Ďakujeme za rozhovor Ing. Milanovi Uhríkovi, PhD. – poslancovi Európskeho parlamentu a podpredsedovi frakcie Európy suverénnych národov
-red1-
Ilustračné foto: M. Uhrík. Zdroj: Milan Uhrík/archív
10. september 2025 05:59
Vizitka: Kto je Ing. Milan Uhrík, PhD.
Slovenský politik, predseda hnutia Republika (2021), poslanec Európskeho parlamentu (2019), bývalý poslanec Národnej rady Slovenskej republiky (2016), riaditeľ úradu Banskobystrického samosprávneho kraja, v minulosti IT manažér a vývojár, vysokoškolský pedagóg a výskumník, živnostník a konateľ s.r.o., manažér projektu z fondov EÚ, analytik kapitálových investícií a programátor web aplikácií. Pracoval aj ako investičný analytik vo švajčiarskom Zürichu.
V roku 2007 absolvoval stáž na Fakulte metalurgie a chémie na univerzite v srbskom Belehrade, stážoval na Univerzite technológie, obchodu a dizajnu v nemeckom Wismare. Inžinierske štúdium na Ústave riadenia a priemyselnej informatiky FEI STU v Bratislave v študijnom programe Kybernetika skončil v roku 2009; súbežne (2005 – 2009) študoval na Ústave manažmentu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave svetovú ekonomiku, finančný manažment a podnikové hospodárstvo. V roku 2012 skončil doktorandské štúdium na Ústave energetiky a aplikovanej elektrotechniky FEI STU v Bratislave. Pôsobil na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave (2011 – 2014) ako manažér projektov z fondov EÚ a neskôr (2010 – 2015) bol vysokoškolským pedagógom na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave.
Vyznáva hodnoty tradičnej rodiny, je ženatý, otec dvoch detí. Vo voľnom čase sa zaoberá filozofiou, psychológiou, ekonomikou a venuje sa športu.
Zodpovednosť za obsah: Frakcia Európa Suverénnych Národov (ESN). Financované z rozpočtu 400 ESN. Európsky parlament nezodpovedá za obsah.
