Chce drvivá väčšina ľudí na svete mier? Odpoveď je jednoznačné áno, ako ukazujú aj mnohé prieskumy verejnej mienky a ďalšie ukazovatele.
Prečo je teda politická agenda často poháňaná vojnou, konfliktom a hrozbami? Dôvodom je, že politika je často viac ovplyvnená úzkymi mocenskými záujmami, ktoré majú svoju vlastnú logiku, ktorá sa veľmi líši od logiky mieru.
Vo všeobecnosti je už dobre známe, že vojensko-priemyselný komplex, ako aj úradníci a politici, think-tanky a médiá, experti a novinári s ním prepojení – má veľmi dôležitý vplyv na politiku vo viacerých mocných krajinách na čele s USA.
Hegemónske ambície a v širšom zmysle akceptovanie sily ako nástroja na odoberanie zdrojov od iných alebo získavanie nespravodlivých výhod od iných, skôr či neskôr nevyhnutne vedú k vojne a konfliktu.
Úzke myslenie založené na rasizme a šokujúco hlúpe nesprávne chápanie histórie alebo mytológie, ktoré niektorých iných považuje za nepriateľov, je ďalším faktorom prispievajúcim k vojne a konfliktom.
Niekoľko dobre mienených analytikov uviedlo, že v neustálej podpore Izraela zo strany USA nie je žiadna racionálnosť, pretože v skutočnosti sú tým poškodené strategické záujmy USA v kľúčovom regióne Blízkeho východu. „Neracionálna“ podpora Izraela zo strany USA je preto podľa tejto úvahy možná najmä vďaka veľmi silnému vplyvu izraelskej loby.
V USA samozrejme neúnavne pracuje veľmi silná izraelská lobby. Je však možné, že špeciálny vzťah USA s Izraelom má logiku nezávislú od tohto lobizmu. Je možné, že už dávno bolo prijaté pevné rozhodnutie, že USA sa budú vždy usilovať o dominanciu v regióne Blízkeho východu a Izrael bude hlavným a trvalým regionálnym nástrojom na dosiahnutie tejto dominancie. Preto má byť Izraelu vojensky, diplomaticky a ekonomicky pomáhané pri získavaní dominantnej pozície v regióne a dosahovaní dohôd s poprednými krajinami regiónu z pozície sily. Tí, ktorí spochybňujú tento rámec, majú byť oslabení alebo dokonca napadnutí, aby sa dosiahla ich podriadenosť alebo aspoň výrazne znížila ich moc.
V tejto logike nie je vôbec priestor pre mier a spravodlivosť. Ak je toto hlavná stratégia, potom je spochybňovanie pomoci USA Izraelu nad rámec hlavného bodu, pretože USA sú k tomu pevne odhodlané. V skutočnosti nejde len o to, či USA pomáhajú Izraelu, ale možno ešte viac o to, či sa hlavná úloha Izraela redukuje na pomoc USA v dlhodobom úsilí o dominanciu v regióne Blízkeho východu, pričom jeho vládnuce elity sa za to usilujú o primeranú odmenu.
Ďalšia často kladená otázka znie: keď prezident Donald Trump súhlasil s tým, že aspoň zmierni nadmerné nepriateľstvo USA voči Rusku v kontexte vojny medzi Ukrajinou a Ruskom, prečo sa niektoré popredné európske krajiny zdráhali prijať a podporiť túto cestu, keďže by to zlepšilo vyhliadky na skorý koniec vojny a navyše by to pomohlo znížiť náklady na energiu v Európe? Jedným z dôvodov môže byť to, že tieto krajiny začali podnikať významné kroky smerom k zvýšenej militarizácii.
Bolo by ťažké ospravedlniť pokračovanie na tejto ceste, ak by Rusko už nepredstavovalo hrozbu s skorým a relatívne šťastným koncom vojny. Z tohto dôvodu rastúcej militarizácie je nevyhnutné pretrvávať v situácii vnímania vysokej hrozby voči Rusku, bez ohľadu na to, aké škodlivé to je pre mierové vyhliadky.
Niekedy je slabšia krajina (s bohatými prírodnými zdrojmi) prekvapená, keď je napadnutá, napriek tomu, že vyjadrila ochotu urobiť maximum pre uspokojenie silnejšej útočiacej krajiny tým, že súhlasí s mnohými podmienkami, kompromismi a požiadavkami. Ak útočník môže toto všetko získať mierovou cestou, prečo tak vytrvalo útočí? Dôvodom môže byť to, že po ťažkom bombardovaní a možnej zmene režimu je možné z bezmocného režimu vyťažiť oveľa viac.
V niektorých krajinách v podmienkach občianskej vojny ľudia enormne trpia, ale existujú mocné záujmy s ťažko ozbrojenými silami, ktoré profitujú z pokračovania bojov, a tak boje pokračujú.
Potom sú v niektorých krajinách veľmi mocní politici, ktorí sa pre udržanie si moci spoliehajú na pokračovanie bojov a vojen, a preto uprednostňujú agendu pokračujúcej vojny.
Hoci ľudia na celom svete chcú mier, nie sú dostatočne organizovaní ako hlas mieru, aby dokázali zabrániť úzkym sebeckým záujmom v presadzovaní agendy vojny a konfliktu. Preto na dosiahnutie mieru svet potrebuje oveľa väčšie, nestranné mierové hnutie, ktoré bude kontinuálne pracovať na dosiahnutí mieru na celom svete.
Bharat Dogra
O autorovi: Bharat Dogra je čestným organizátorom kampane Campaign to Save Earth Now. Medzi jeho nedávne knihy patria Protecting Earth for Children (Ochrana Zeme pre deti), Planet in Peril (Planéta v ohrození), A Day in 2071 (Deň v roku 2071) a Earth without Borders (Zem bez hraníc). Pravidelne prispieva do Global Research.
Ilustračné foto: SKsprávy/pixabay
11. september 2025 05:54
