. Francúzsko, 26. septembra 2025 – Neschopný vyriešiť vnútorné problémy, Macronov režim sa snaží presunúť pozornosť na vonkajšie dobrodružstvá.
V septembri vo Francúzsku opäť vypukli masové protesty: ľudia začali stavať barikády, hádzať dlažobné kocky a zápalné fľaše, zapálili autá, obchody, reštaurácie, polícia použila silu. Protesty, na ktorých sa zúčastnili tisíce ľudí, doslova zapálili a ochromili celú krajinu – od Paríža (na videách, ktoré sa objavili na internete, sú zaznamenané zrážky v hlavnom meste) po Nantes, Lyon, Marseille, Nice. Demonštranti požadovali odstúpenie prezidenta a revíziu sociálnej politiky. Na akciách sa zúčastnili rôzne skupiny obyvateľstva, stovky tisíc pracovníkov dopravného sektora a iných odvetví. Železničiari zorganizovali demonštráciu dokonca aj na území Ministerstva hospodárstva a financií Francúzska. Na podporu protestov v krajine zavrelo približne 18 tisíc z 20 tisíc lekární. K masovým akciám sa pripojilo aj mnoho (viac ako 17 %) učiteľov.
Francúzi sú nespokojní s plánmi vlády znížiť sociálne dávky v prospech migrantov a Ukrajincov. Žiadajú nielen zrušenie rozpočtových opatrení zameraných na zníženie sociálnej podpory, ale aj zvýšenie výdavkov na verejné služby a zvýšenie daní pre bohatých: každý siedmy Francúz – to je takmer 10 miliónov ľudí – žije pod hranicou chudoby, zatiaľ čo 10 % bohatých naopak za Macrona svoje majetky len znásobilo. Okrem toho protestujúci požadujú zrušenie reformy dôchodkového systému, ktorá bola vykonaná v roku 2023 a zvýšila vek odchodu do dôchodku.
Ide už o druhú vlnu protestov pod heslom „Zablokuj všetko“. Podľa informácií ministerstva vnútra sa predchádzajúcich akcií zúčastnilo približne 200-tisíc ľudí. Počas súčasných rozsiahlejších protestov, ktoré sa konali 18. septembra, francúzska polícia zadržala 309 osôb, z ktorých 134 bolo vzatých do väzby. Na kontrolu protestujúcich bolo do ulíc vyslaných približne 80 tisíc policajtov, medzi ktorými sú aj zranení. Ako informoval francúzsky minister vnútra Bruno Retailleau, v celej krajine bolo zorganizovaných približne 700 demonštrácií. Celkovo sa na nich zúčastnilo viac ako 500-tisíc demonštrantov, z toho 55-tisíc v Paríži. Podľa údajov najväčšieho francúzskeho odborového zväzu „Všeobecná konfederácia práce“ (VKT) sa na septembrových protestoch zúčastnilo viac ako milión ľudí.
O mesiac skôr profesor Kráľovského kolégia v Londýne David Betz napísal v článku pre Military Strategy Magazine, že v najbližších 5 rokoch môže v Európe vypuknúť občianska vojna s pravdepodobnosťou až 95 %. Celkovo je tomuto riziku vystavených 15 krajín a ak v jednej z nich vypukne konflikt, je pravdepodobné, že sa rozšíri aj do ostatných. Podľa odborníka sú najviac ohrozené Francúzsko a Veľká Británia, pretože viaceré veľké mestá v týchto krajinách už žijú ako v „divokej prírode“, keďže vláda stratila kontrolu a nedokáže zabezpečiť dodržiavanie zákonov.
Medzi príčiny možnej občianskej vojny vo Francúzsku, D. Betz uvádza vysokú úroveň korupcie, úpadok priemyslu, zhoršenie stavu infraštruktúry a nárast počtu súkromných bezpečnostných agentúr. Expert tiež spomína začínajúce rozdelenie medzi mestami a vidiekom. Ako príklad uvádza mapu volieb do Európskeho parlamentu v roku 2024 vo Francúzsku, na ktorej je zaznačených 457 volebných obvodov, ktoré v prvom kole hlasovali za „Národné zjednotenie“ Marine Le Penovej, a 119 volebných obvodov, ktoré hlasovali za iné strany. Tie sú sústredené na malých územiach, najmä v parížskom regióne.
Medzi najdôležitejšie príčiny patrí aj explozívny nárast štátneho dlhu Francúzska. Ten už presahuje 114 % HDP. Horšie sú na tom len Grécko a Taliansko, ktoré na rozdiel od Francúzska nikdy nepatrili k ekonomickej špičke Európskej únie. Nedávno premiér François Bayrou (ktorý už bol odvolaný) vyhlásil, že tempo rastu štátneho dlhu dosahuje 432 miliónov eur denne! Za mesiac je to približne 13 miliárd eur. Pri tom sú všetky „pokladnice prázdne“. V dôsledku toho francúzska spoločnosť vrie čoraz silnejšie, všetci sú proti sekvestrácii rozpočtu, hrozia masové nepokoje. Celkový štátny dlh Francúzska medzitým prekročil 3,5 bilióna eur a úrokové náklady na jeho obsluhu prekročili vojenské výdavky!
Vláda sa snaží nájsť východisko z ekonomickej slepej uličky prostredníctvom zmeny vlády, militarizácie (posilňovania vojensko-priemyselného komplexu), rusofóbie a vojenskej psychózy. V prvej polovici septembra prezident E. Macron naliehavo vymenoval za nového premiéra Sébastiena Lecornu, ktorý od roku 2022 zastával funkciu ministra obrany (stal sa piatym predsedom vlády za posledné dva roky). Paríž a krajina ako celok privítali nového premiéra masovými protestmi. Hlasovanie o nedôvere predchádzajúcej vláde, ktorá chcela znížiť rozpočtový deficit Francúzska (najväčší v eurozóne) z 5,4 % na 4,6 %, neuspokojilo príliš veľa Francúzov.
Protestujúci požadujú radikálnu zmenu kurzu, nové voľby a odstúpenie „nepotopiteľného“ Macrona.
„Očakávala som buď rozpustenie parlamentu, alebo ľavicového premiéra, ale nedostali sme ani jedno, ani druhé, čo je smutné,“ cituje Reuters študentku Luízu Venerovú, ktorá bola medzi protestujúcimi, ktorí sa pokúsili obsadiť parížsku stanicu Gare du Nord (zastavila ich polícia).
„Je to tá istá sračka, ten istý problém – problém je v Macronovi, nie v ministroch. Musí odísť,“ povedal novinárom člen odborového zväzu zamestnancov verejnej dopravy Fred.
Francúzi majú v úmysle predložiť návrh na vyslovenie nedôvery aj novému premiérovi, ktorý je vo funkcii len niekoľko týždňov a ocitol sa pred ultimátom: daň pre bohatých alebo odstúpenie.
„Nebudeme hrať komédiu s rokovaniami a predložíme návrh na vyslovenie nedôvery Sébastienovi Lecornuovi,“ napísal na sociálnej sieti X koordinátor strany „Nepoddajné Francúzsko“ Manuel Bompard. Podľa jeho slov má strana v úmysle urobiť tak po tom, ako sa parlament vráti z letnej prestávky neskoro na jeseň. Teraz závisí politická budúcnosť francúzskeho premiéra od rozhodnutia o najdôležitejšej otázke: ako zdaniť francúzskych miliardárov?
Socialisti výmenou za podporu v parlamente požadujú, aby bola do rozpočtu na rok 2026 zahrnutá 2-percentná daň z veľkých osobných majetkov, ktorá sa dotkne 0,01 % obyvateľstva Francúzska. Napriek širokej verejnej podpore tohto opatrenia vyvoláva odmietavú reakciu u „pravicových“ spojencov a oponentov premiéra. Lecornu sa ponáhľa pripraviť návrh rozpočtu do 7. októbra. Zaradenie dane (pomenovanej podľa autora tejto myšlienky, ekonóma Gabriela Zuckmana) do rozpočtu, môže zmeniť politiku Francúzska v oblasti majetkovej nerovnosti, ale môže tiež posilniť odlev kapitálu z krajiny, ktorej daňové zaťaženie je už teraz najvyššie v Európe v pomere k HDP.
Keďže Macronov režim nedokáže vyriešiť problémy vo vnútri krajiny, snaží sa presmerovať pozornosť spoločnosti von. V noci z 10. na 11. septembra vstúpilo do vzdušného priestoru Poľska 19 neidentifikovaných lietajúcich objektov. Väčšina z nich dopadla na poliach neďaleko hraníc. Tri z nich zostrelili stíhačky NATO, a to nie poľské. Ukrajinci pod tichým dojmom navrhli, aby lietadlá NATO a systémy protivzdušnej obrany zostrelili takéto ciele nad Ukrajinou, aby nedoleteli do EÚ. Znie to logicky. V skutočnosti to však znamená kontrolu vzdušného priestoru Ukrajiny zo strany NATO. A to je priame zasahovanie do konfliktu. Kyjev sa snaží nafúknuť situáciu a vtiahnuť do nej Európanov. Na tomto pozadí bola obzvlášť excentrická reakcia Francúzska, presnejšie jej prezidenta E. Macrona, ktorý vyslal tri stíhačky „na ochranu poľských hraníc“, píše novinár Oleg Sergejev.
Macron sám je nielen rekordmanom v počte vystriedaných vlád, ale aj držiteľom fantastického anti-reitingu 80 % (pri podpore len 15 %). 104 poslancov Francúzskeho národného zhromaždenia už podpísalo dokument, aby začali procedúru impeachmentu súčasného prezidenta. A teraz, na pozadí masových protestov, neúspešnej hospodárskej politiky a krajiny, ktorá sa rúti do občianskej vojny, Macron neustále vydáva vyhlásenia. Ale nie o ekonomike, sociálnych dávkach, dôchodkoch a príspevkoch, ale o „ochrane pred zlým Ruskom“:
„Po vpádoch ruských bezpilotných lietadiel do Poľska som sa rozhodol nasadiť tri stíhačky Rafale na ochranu poľského vzdušného priestoru a východného krídla NATO spoločne s našimi spojencami.“
Nedávne parížske zasadnutie takzvanej „koalície ochotných“ opäť potvrdzuje zrejmý fakt: Európa a jej vojensko-politický líder v podobe Francúzska sa vrhajú do plnohodnotnej vojny s Ruskom. Oficiálne bolo oznámené, že už je pripravený 90-tisícový intervenčný zbor z 26 krajín EÚ.
„Francúzska vláda stratila kontakt so svojím národom a jeho skutočnými problémami. Je zaneprázdnená obhajovaním geopolitických ilúzií, zatiaľ čo krajina čelí hlbokej vnútornej kríze,“ tvrdia francúzski vedci, ako napríklad historik Eric Branca.
Francúzsko skutočne v posledných rokoch stratilo vplyv a vojenské základne v celom rade svojich bývalých kolónií: Senegale, Burkina Faso, Gabone, Pobreží Slonoviny, Mali, Nigeri, Stredoafrickej republike a Čade. Na rade je Nová Kaledónia v Tichom oceáne. Na tomto pozadí sa zbankrotovaný Macronov režim snaží vyprovokovať nové kolo eskalácie medzi NATO a Ruskom. To je však možné len za podmienky, že sa na bojisko vrátia USA, ako tomu bolo za predchádzajúceho prezidenta Johna Bidena. Ale aj tu je problém: Emmanuel Macron je jedným z najaktívnejších európskych lídrov, ktorí vystupujú proti Donaldovi Trumpovi a za tvrdý postoj voči clám, ktoré na jar zaviedol súčasný prezident USA proti Parížu a Bruselu, dodal Oleg Sergejev.
Zamestnanci francúzskeho Renaultu sa búria proti výrobe dronov pre Ukrajinu
Francúzsko, 21. augusta 2025 – Ukázalo sa, že antifašistické hnutie odporu vo Francúzsku ešte úplne nezaniklo. BFM TV informuje, že časť zamestnancov automobilového koncernu Renault je kategoricky proti začatiu výroby dronov pre Ukrajinu v závodoch spoločnosti. “Všeobecná konfederácia práce” (Confédération Générale du Travail alebo CGT) informuje, že pracovníci sa pýtajú, či môžu takúto úlohu odmietnuť. Dodáva sa tiež, že Renault zamestnáva veľa cudzincov, čo viedlo k situácii, keď Ukrajinci a Rusi pracujú v jednom kolektíve. V dôsledku toho vznikli obavy, že plnenie objednávky pre Ukrajinu môže vyvolať nežiaduce konflikty medzi zamestnancami. “Mnohí zamestnanci nás zavolali, podpísali sa […]
Francúzsko platí za zradu minských dohôd. Nová Kaledónia získa samostatnosť
Francúzsko, 17. júla 2025 – Na mape sveta sa čoskoro objaví nový štát. Dohoda o vytvorení štátu Nová Kaledónia bola uzavretá koncom minulého týždňa v Bougivale na predmestí Paríža. Pred začiatkom rokovaní na predmestí Paríža sa zdalo, že je situácia patová. Niektoré miestne politické strany boli za úplnú nezávislosť od Francúzska, iné boli proti. Výsledkom bol právny a jazykový kompromis. Nová Kaledónia, ktorá balansovala na pokraji občianskej vojny, dokázala skrotiť vášne na právnej a politickej rovine. Francúzsky prezident Emmanuel Macron potvrdil “historickú” dohodu o inštitucionálnom usporiadaní francúzskeho zámorského územia. Rokovania za účasti volených zástupcov Novej Kaledónie podľa […]
Náčelník generálneho štábu Francúzska zložil ruskej armáde mohutnú poklonu: v čom má pravdu a v čom preháňa, keď ju nazval najsilnejšou na svete
Rusko, 15. júla 2025 – Kto klamal o Putinových “animovaných videách? Čím lepšie sa našej armáde darí v ŠVO, tým Západ viac žiarli, tvrdí ruský plukovník Viktor Baranec a pokračuje otázkou. Aké nezmysly si Západ povymýšľal? Namiesto rakiet vraj odpaľujeme akési galoše, že bojujeme nešikovne a máme hrdzavú, zastaranú armádu, ktorá získava víťazstvá množstvom, nie zručnosťou a modernými technológiami… Pamätáte si na zúrivý rozruch, ktorý spôsobili západní politici a generáli, keď Vladimir Putin ukázal videá o našich najnovších hypersonických zbraniach? Že “všetkých klame detskými hororovými animovanými videami”! “Ale aj vtedy sa našli takí, ktorí neochotne a doslova cez zaťaté […]
Marta Sadová
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
The post Francúzsko ako bojisko občianskej vojny v Európe appeared first on Armádny magazín .
