Tak nórsky Nobelov výbor sa rozhodol udeliť Nobelovu cenu za mier za rok 2025 Kolumbijčanke Marii Corine Machado, namiesto americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi. Ak si myslíte, že ide o nejaké neúnavnú bojovníčku za svetový mier alebo proti nejakej vojne, tak ste na omyle nie vy – ale tí, ktorí zmenili pôvodné zadanie Alfreda Nobela za mier vo svete na politickú frašku oceňovania prevažne politických oponentov v krajinách, nad ktorými dvíha prst samozvaný mainstreamový svetový policajt s lakmusovým papierikom na „demokraciu“.
Nič proti opozične práci pani Machado. Možno si nejaké uznanie za „jej neúnavnú prácu pri presadzovaní demokratických práv pre obyvateľov Venezuely“ aj zaslúži, ale určite by to nemala byť Nobelova cena za MIER.
Odôvodnenie výboru zaváňa nielen politikou, ideológiou, ale aj manipuláciou, keď sa snažili prepašovať kľúčové slovo „mier“ do politických motívov – teda „za jej boj za dosiahnutie spravodlivého a mierového prechodu od diktatúry k demokracii“.
Po tejto propagandistickej predpríprave potom už výbor mohol priamo ako nejakí alchymisti zmeniť bojovníčku politickej opozície voči prezidentovi Madurovi za „ statočnú a oddanú bojovníčku za mier“…
Je to nechutné a Nobel – vynálezca dynamitu, ktorý bol využitý nielen na uľahčenie práce v kameňolomoch, ale najmä na vojenské ničenie – sa musí v hrobe obracať nad tým a tými, čo robia s jeho závetom.
Cena za mier sa má totiž udeľovať osobnosti alebo kolektívu (organizácii), ktorá „vykonala najviac pre bratstvo medzi národmi, zrušenie alebo zmenšenie existujúcich armád či usporadúvanie a propagáciu mierových kongresov“.
Ak by ste našli, čo len jedno vlákno smerujúce od konkrétnych počinov k pani Machado, tak by vám asi museli udeliť mimoriadnu Nobelovu cenu. Nuž ale tie sa podľa závetu nemôžu rozmnožovať podľa požiadaviek doby, aj keď Nobelov odkaz už porušili v roku 1968 udeľovaním ceny za ekonómiu…
Politicko-ideologické okuliare
Politicko-ideologické rozhodovanie výboru odhalilo aj odôvodnenie, prečo cenu nedostal najhorúcejší kandidát, s ktorým sa spája snaha alebo viacero ukončených vojnových konfliktov vo svete – americký prezident Donald Trump.
Najskôr nejapná výhovorka, že výbor rozhodol už pred podpisom dohody medzi Hamasom a Izraelom o ukončení vojny v Gaze… A potom priamo na progresívneho hulváta to „ctení“ kádrovníci dali spolu s propagandistickým servisom.
Hovorca Bieleho domu preto priamo komentoval rozhodnutie ako „politické“. „Nobelov výbor preukázal, že politika je preňho dôležitejšia ako mier“ , dodal.
Lepiť rozbité zrkadlo a renomé Nobelovej ceny prišli aj angažované mediálne korporácie. Tie uvádzali nemenovaných „expertov“ (asi na teplú vodu v trópoch), ktorí už vopred (!) odhadovali, že Trump cenu tento rok nedostane, pretože „podľa niektorých názorov rozkladá medzinárodný svetový poriadok, ktorého si Nobelov výbor cení“.
Takže v preklade slávny
Nobelov výbor si viac ako mier, mierové hnutie, mierotvornú reálpolitiku cení akýsi nikým neustanovený „medzinárodný svetový poriadok“, v mene ktorého sa paradoxne vo svet rozpútala nejedna vojnová operácia!
Kontroverzné ocenenia
Paradoxne, nositeľom mierovej ceny (2009) je aj americký exprezident Barack Obama (vraj za medzinárodnú diplomaciu), mimochodom Joe Biden bol jeho viceprezidentom (2012) so špeciálnymi kompetenciami pre Ukrajinu (!), pričom už v roku 2014 Kyjev zažil organizovaný prevrat – Majdan, ktorý neskôr viedol k občianskej vojne, ktorá prerástla do špeciálnej vojenskej operácie a z nej sa stáva zapájaním Západu a tretích krajín pomaly medzinárodný konflikt.
Americká armáda začala v septembri 2014 s bombardovaním pozícií radikálneho hnutia Islamský štát v Sýrii. Napriek tomu, že USA od 1942 nevyhlásili vojnu, ide už o siedmu krajinu za posledných sedem rokov, ktorá sa stala terčom útoku armády držiteľa Nobelovej ceny – Baracka Obamu.
Útoky na Pakistan síce začali už za čias Georgea Busha, avšak pod Obamom dosiahli nevídaných rozmerov. Podľa Úradu investigatívnej žurnalistiky sa stal Pakistan od roku 2004 terčom 390 útokov dronov, z toho 339 za Obamovej vlády. Výsledok? Štyritisíc mŕtvych, z toho jedna štvrtina civilisti.
Vo februári 2011 vypuklo v Líbyi povstanie proti autoritatívnemu režimu. Armáda na to reagovala leteckým bombardovaním demonštrantov. Barack Obama dal o mesiac neskôr vtedajšiemu lídrovi Muammarovi Kaddáfimu ultimátum:Buď odstúpiš alebo začneme s bombardovaním.
A dôsledky rozhodnutia nositeľa Nobelovej ceny za mier? – Rozvrat Lýbyie a Blízkeho východu s inváziou miliónov nelegálnych migrantov do Európy , ktorú zvnútra rozvracajú buď ideologické kultúrne vojny progersivizmu alebo migrantské gangym a to až tak, že do ulíc v južnom Bruseli už museli povolať armádu! A pôvodca tohto chaosu je hrdým držiteľom Nobelovej ceny za mier…
Ďalší paradox: Z mierovej únie vojnová
Mimochodom, aj Európska únia je držiteľkou tohto ocenenia (2012), hoci za desaťročie sa z nej stala de fakto únia vojnová, prešpikovaná vojnovými štváčmi a šialencami militarizácie a konfrontácie s Ruskom, riskujúcimi nielen ničenie európskej ekonomiky, ale aj rúcanie celej európskej civilizácie.
Nuž, ani Európa, ani Nobelova cena za mier už nie sú tým, čo boli. Zlaté časy skončili. Nastúpilo mačacie propagandistické pozlátko.
Hrdá prestížna cena sa stala rohožkou pod nohami politických a mocenských záujmov, odklonená o 180 stupňov od pôvodného zámeru vynálezcu Nobela
podobne ako rôzne iné ceny, ktoré vyzbierala napríklad exprezidentka Čaputová. Mali sme tu už umenie pre umenie a teraz tu máme ceny pre ceny, čiže bezcenné šarády. Hádam to prežijeme bez ujmy na zdraví a hlavne bez vojny, o ktorú sa všetci tak snažia.
A tak hlavný z troch paradoxných sloganov totalitnej strany zo slávneho dystopického románu 1984 od Georgea Orwella „Vojna je mier“ sa stáva čoraz väčšou hrozbou.
Rafael Rafaj
O autorovi: Rafael Rafaj (Mgr.) je novinár, vyštudoval Katedru žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Autor, publicista, analytik, mediálny a komunikačný poradca, lektor. Ako poslanec pôsobil šesť rokov vo Výbore NR SR pre kultúru a médiá. Vyhodnotili ho ako najaktívnejšieho poslanca vládnej koalície (2006-10). Zaoberá sa mediálnou a komunikačnou politikou, slobodou slova a prejavu a pôsobeniu ideológií v politickom priestore. Zastupuje ako podpredseda bývalých politických väzňov v organizácii PV ZPKO, III.odboj a je čestným predsedom Inštitútu národnej politiky Ľ. Štúra. V roku 1999 moderoval protestné zhromaždenie na Námestí P.O.Hviezdoslava v Bratislave proti bombardovaniu Juhoslávie, od roku 2015 bol účastníkom viacerých protivojnových mítingov.
Ilustračné foto: facebook autora
11. október 2025 06:00
