Francúzsko sa nečakane pridalo k odporcom plánovaného zákazu dovozu ruského plynu, ktorý má začať platiť od roku 2028, informuje portál Euractiv . Spolu so Slovenskom, Maďarskom a potenciálne aj so Španielskom síce nedosahujú blokujúcu menšinu, no komplikujú októbrové prijatie legislatívy.
Európska únia sa blíži k dohode o legislatíve, ktorá má postupne ukončiť dovoz ruského plynu do roku 2028 – či už ide o plyn dopravovaný plynovodmi, alebo loďami v kvapalnej forme ako LNG.
Tento krok je súčasťou iniciatívy REPowerEU , ktorej cieľom je zvýšiť energetickú nezávislosť EÚ a minimalizovať závislosť od ruského plynu. Ten podľa think-tanku Bruegel predstavovali v treťom štvrťroku 2025 približne 12 percent celkového dovozu zemného plynu do EÚ.
Hoci sa zdalo, že kvalifikovaná väčšina členských štátov potrebná pre prijatie zákazu je zabezpečená, Francúzsko vznieslo podľa portálu Euractiv zásadné námietky, ktoré môžu ohroziť celú dohodu.
Paríž, ktorý v poslednom čase stabilne zvyšuje dovoz ruského LNG, kritizuje navrhované mechanizmy presadzovania zákazu ako nepraktické.
Francúzske obavy sa týkajú najmä otázky vymáhateľnosti legislatívy.
Po týždňoch rokovaní sa mali 20. októbra ministri hospodárstva v Bruseli dohodnúť na podobe nového zákona bez väčších zmien v časovom harmonograme. Návrh dokumentu , ktorý získal portál Euractiv, je však viacero dodatkov, ktoré sa Parížu nepozdávajú.
Plyn aj LNG prúdiace do Únie by mali podliehať „procesu ex ante autorizácie“, bez ktorého nemôžu vstúpiť do EÚ, naznačuje návrh.
V prípade iných dodávok LNG, kde by sa ruský plyn mohol potenciálne zmiešať s palivom z iných zdrojov, by dovozcovia museli podľa predbežného textu poskytnúť „dokumentáciu preukazujúcu príslušné množstvá ruského a neruského plynu v zmesi“.
Táto zmena postoja – ktorú pre portál Euractiv potvrdili tri diplomatické zdroje – má zásadné dôsledky pre schopnosť bloku dohodnúť sa na zákone. Paríž sa odmietol vyjadriť. Jeden diplomat naznačil, že Španielsko, ďalší dovozca ruského LNG, vyjadrilo podobné obavy. Madrid sa tiež odmietol vyjadriť.
Spolu so Slovenskom a Maďarskom tieto štáty predstavujú približne 30 percent obyvateľstva EÚ. To je o päť percentuálnych bodov menej ako je hranica potrebná na zablokovanie zákona. Na rozdiel od ekonomických sankcií, ktoré vyžadujú jednomyseľný súhlas, legislatíva REPowerEU vyžaduje iba prijatie kvalifikovanou väčšinou v Rade EÚ.
Ne č akan á podpora outsiderov
Francúzski predstavitelia už dlhšie požadujú podrobnejšie hodnotenie ekonomických a právnych dôsledkov , pretože predčasné ukončenie existujúcich zmlúv by mohlo ohroziť energetickú bezpečnosť krajiny. Francúzsky minister energetiky Marc Ferracci upozornil na riziko právnych sporov zo strany Ruska, ktoré by mohli vzniknúť v dôsledku predčasného ukončenia existujúcich kontraktov.
Maďarsko a Slovensko sú dlhodobo považované za hlavných odporcov zákazu dovozu ruského plynu. Ako vnútrozemské krajiny naklonené Rusku, dlhodobo vystupujú proti akémukoľvek zákazu a dokonca vetovali aj protiruské ekonomické sankcie.
Odpor Maďarska a Slovenska odráža ich pretrvávajúcu energetickú závislosť na Rusku. Obe krajiny čelili kritike za pokračujúci nákup ruskej energie po invázii na Ukrajinu.
Legislatívny návrh sa pritom snaží vyjsť v ústrety vnútrozemským krajinám, umožňuje prechodnú fázu aj pre krátkodobé zmluvy s ruskými dodávateľmi, pokiaľ slúžia na dodávku plynu do týchto krajín.
Súčasné národné energetické plány krajín ukazujú, že Slovensko aj Maďarsko sú k odfázovaniu zemného plynu – nielen toho ruského – zdržanlivé. Maďarský revidovaný plán do roku 2030 predpokladá pomalšie znižovanie závislosti od dovozu plynu, pričom maximálna závislosť do roku 2030 dosiahne 80 percent.
Eurokomisia zas slovenskému aktualizovanému plánu vyčíta v sektore využívania plynu nedostatočné ciele a opatrenia na posilnenie energetickej bezpečnosti a diverzifikácie dodávok. Chýbajú konkrétne kroky týkajúce sa postupného ukončenia závislosti od ruského plynu aj termín pre úplné prerušenie dovozu palív z Ruska..
Snaha o prijatie regulácie pokračuje napriek jeho politickej citlivosti. Stály výbor zástupcov (COREPER) má 20. októbra postúpiť kompromisný text návrhu Rade pre energetiku, aby mohla prijať takzvaný všeobecný prístup (general approach).
Vzhľadom na naliehavosť návrhu chcú členské štáty a Európsky parlament dosiahnuť dohodu do konca roka 2025. Finálne prijatie nariadenia by potom malo nasledovať bezprostredne po nej.
-red2-
Ilustračné foto: euractiv
14. október 2025 05:55
