Europoslanec a podpredseda frakcie Európa suverénnych národov (ESN) Milan Uhrík v rozhovore pre portál SKSPRÁVY aj o tom ako šéfka eurokomisie nie je schopná vnímať realitu; ako sa bruselské elity už nedokážu opierať o podporu ľudí ; prečo Európa potrebuje návrat k normálnosti; ako hodnotí výsledky českých volieb; prečo je hodnota ústavnej identity a suverenity v práve; o slepom ekofanatizme a dopadoch emisných povoleniek na ľudí; prečo mala byť Antifa na zozname teroristických organizácií; ako v Európe postupne rastie únava z vojenskej rétoriky aj o tom ako elity ničia Európu a ľudia tieto „leyenovské“ ideológie platia, vrátane inflácie. Ak vás témy aj odpovede M. Uhríka zaujímajú, č ítajte ďalej…
█ SKSPRÁVY: Šéfka eurokomisie Leyenová, ktorú obviňujú z rozvratu Európy, pred svojim ďalším odvolávaním vyzvala na politickú jednotu. Je podľa vás Európska komisia a jej predsedníčka ešte schopná vnímať realitu?
Milan Uhrík: Je to jej klasická politická stratégia. Nevie vysvetliť obvinenia týkajúce sa miliárd minutých cez esemesky, tak odkláňa pozornosť všeobecnými floskulami o potrebe jednoty. Jednotu potrebovala zo všetkého najviac, aby zostala vo funkcii. Zároveň tým uisťovala svoju „rodnú“ kresťansko-demokratickú frakciu, sociálnych demokratov a progresívcov. Teraz realitu vnímala veľmi dobre.
Za každú cenu zostať na stoličke, aby náhodou neprišla o imunitu, o „ochrannú ruku“ médií a možno aj justície. Neschopnosť vnímať realitu sa skôr odráža v jej ideologických politikách, ktoré podľa očakávania krachujú.
█ Projekt EÚ Agora pre ďalšie masívne dotovanie mimovládnych organizácií ste označili ako „šialený“. Čo sleduje Brusel nalievaním miliárd eur pre tretí sektor aj po škandále s nekalým ekologickým lobingom?
Po zastavení prílevu peňazí z amerického programu USAID navrhuje Brusel v novom rozpočte zobrať sto miliárd eur farmárom a dať ich na nákup zbraní, na podporu mimovládok a svojich novinárov. Skrátka
menej potravín a viac bruselskej propagandy od progresívnych aktivistov a progresívnych, mainstreamových médií.
Bude to skrátka to isté, čo sme videli počas škandálov Timmermansgate, len „na steroidoch“. Je to čisté bláznovstvo a dôkaz toho, že bruselské elity sa už nedokážu opierať o podporu ľudí vďaka výsledkom svojej práce, pretože tie výsledky tu jednoducho nie sú. A čoraz viac sa musia opierať o propagandu a umelo kúpenú podporu.
█ Ste tiež hlasný kritik návrhu EK presunúť 100 miliárd eur v rozpočte z podpory poľnohospodárstva na vyzbrojovanie. Kto a prečo potrebuje v Európe viac financií na zbrane ako na potraviny?
Európa dnes čelí zásadným bezpečnostným hrozbám, od vojny na Ukrajine až po nestabilitu v susedných regiónoch. Niektorí preto tvrdia, že zvýšenie investícií do obrany je nevyhnutné na ochranu mieru a bezpečnosti obyvateľov. Ja však považujem presun 100 miliárd eur z poľnohospodárstva za chybný krok.
Potravinová sebestačnosť je strategická rovnako ako obrana. Bez nej sa stávame zraniteľní ekonomicky, aj sociálne. Európa by mala hľadať rovnováhu. Nemôžete zanedbávať sektor, ktorý živí našich ľudí a udržiava vidiek.
Obr.: M. Uhrík v Európskom parlamente
Bez potravín sa bezpečnosť mení len na prázdny obsah. Navyše, to zbrojná horúčka mi naozaj pripomína časy z éry studenej vojny. Občania z toho nebudú mať nič, len menej peňazí v peňaženke a neustály pocit ohrozenia a strachu, lebo vojna a zbrane sa stávajú súčasťou každodennej debaty. Myslím, že
politici uberajú spoločnosť nesprávnym smerom a Európa potrebuje návrat k normálnosti.
█ Ako hodnotíte vplyv českých parlamentných volieb s presvedčivým víťazstvom A. Babiša na európsku politiku a vzťahy so Slovenskom?
Výsledky českých parlamentných volieb ukázali, že ľudia majú už dosť poddanského typu politiky, ktorá oslabuje národné záujmy.
Víťazstvo opozície a účasť SPD vo vládnej koalícii v Česku beriem ako signál, že voliči chcú silnejší, suverénnejší štát, ktorý si bude v Európe hájiť vlastné záujmy, nie slepo poslúchať príkazy zvonku.
Navyše, je to historický moment aj pre našu frakciu ESN, pretože ak budú rokovania úspešné, tak v Českej republike vznikne vôbec prvá vláda zložená výlučne zo strán patriacich do frakcií Patrioti (Babiš, Motoristé) a ESN (hnutí SPD). Ide o historický moment, ktorý potvrdzuje, že vlastenecké sily v EÚ naberajú na sile a postupne preberajú čoraz väčší vplyv.
Z pohľadu Slovenska je to tiež povzbudzujúce. Otvára sa priestor na užšiu spoluprácu, ktorú spája podobný pohľad na migráciu, energetiku a ochranu tradičných hodnôt.
Európa potrebuje viac hlasov, ktoré sa neboja povedať si svoje.
█ Pri novele Ústavy SR sa uplatnil legitímny suverénny princíp ústavnej identity, ktorý je známy napríklad z Nemecka. Ako hodnotíte výzvy liberálno-progresívnej opozície na posúdenie našej ústavy európskymi inštitúciami?
Progresívci nedokážu (alebo nechcú) pochopiť princíp suverenity. Ústava SR je základný zákon štátu, ktorý si tvoríme sami. Nie sme odkázaní na to, aby nám ho písali v európskych inštitúciách.
Princíp ústavnej identity, uznávaný asi v každej krajine okolo nás, znamená, že štáty majú právo chrániť vnútorný poriadok a hodnoty. Únia v tomto nie je „mocipán“.
Každý zásah do Ústavy má vychádzať z vôle slovenských občanov a vyžaduje ústavnú väčšinu. Rešpekt k vlastnej Ústave je základ demokracie. Je len logické, že progresívci, ktorí majú od demokracie ďaleko, to nechápu.
EP-186506G_Plenary_17_ruleoflaw █ Európska únia plánuje od roku 2027 systém emisných povoleniek EU ETS2. Očakávate, že keď dopady ekofanatizmu pocítia v peňaženke aj domácnosti, zmení sa voličské správanie?
Áno, očakávam to.
Systém emisných povoleniek postupne zasiahne domácnosti priamo. Zvýši ceny palív, energií a dopravy. Dnes to možno znie ako technické opatrenie, ktoré sa cenovo „nejak uprace“, ale keď ľudia uvidia opäť drahší život, začnú sa pýtať, prečo majú platiť za ideologické experimenty bruselských elít a ich pomocníkov v národných vládach.
Zelená agenda sa tak skutočne stáva len zdaňovaním obyčajných ľudí, zatiaľ čo „veľkí hráči“ dostávajú výnimky. Chcú ľudia platiť za Leyenovej fantázie? Ak nie, začnú viac a viac podporovať strany, ktoré chránia národný záujem, energetickú dostupnosť za dobrú cenu a zdravý rozum, nie slepý ekofanatizmus.
Mrzí ma, že v Europarlamente hlasovali kolegovia z Progresívneho Slovenska, KDH a SMER-u proti návrhu na zamietnutie tohto systému emisných povoleniek.
A rovnako tak, že poslanci súčasnej vládnej koalície tento zákon o emisných povolenkách aj pre domácnosti zakomponovali potichu do slovenskej legislatívy v hlasovaní v NR SR v septembri 2024.
A nikomu o tom nič nepovedali. Len teraz, keď sme to zverejnili sa tvária, akoby s tým nemali nič spoločné. Žiaľ, je to len ďalší dôkaz dvojtvárnej politiky. Že iné robia v Bruseli, a iné hovoria ľuďom na videách.
█ Po Spojených štátoch sa aj v Európskom parlamente objavil návrh na zaradenie ultraľavičiarskeho hnutia Antifa na zoznam teroristických organizácií. Prečo tento návrh neprešiel?
Návrh neprešiel z dvoch dôvodov. V Europarlamente má stále silný vplyv ľavicovo-progresívny blok, ktorý sa snaží Antifu vykresliť ako jedno milé „občianske hnutie“. Navyše, bruselská väčšina nenávidí lídrov ako Orbán, ktorým chce škodiť za každú cenu.
To súvisí s požiadavkou maďarských orgánov o zbavenie imunity europoslankyne, ktorá patrila k Antife a mlátila ľudí na maďarských uliciach kladivom do hlavy.
Takže tzv. kresťanskí a sociálni demokrati, zelení a progresívci sa postavili na stranu Antify a jej ochranu. Preto nebola Ilaria Salis zbavená imunity, ani Antifa zaradená na zoznam teroristov.
Očividne, ďalší dvojitý meter.
█ Orbán spustil petíciu proti militarizácii EÚ proti vojne s Ruskom. Nepomohla by aj celoeurópska petícia, aby vojnoví štváči videli odpor ľudí naprieč celou Európou?
Celoeurópska petícia by určite ukázala, že občania mnohých krajín volajú po diplomacii a odmietajú sa zúčastňovať cudzích konfliktov.
V Európe postupne rastie únava z vojenskej rétoriky a obavy z ďalšej eskalácie. Ľudia chcú mier, nie preteky v zbrojení.
Ale čo čakať od tzv. bruselských lídrov? Roky sa spoliehali na „veľkého brata“ za oceánom, a pritom dusili vlastný priemysel, vrátane zbrojárskeho, reguláciami a zelenou agendou. Teraz náhle, keď v Bielom dome sedí Trump, predstierajú snahu o samostatnosť a modernizáciu.
Netreba sa nechať oklamať, lebo im nejde o dobro Európy. Ide len o ďalší biznis. Preto celoeurópsky, najmä občiansky tlak by posilnil hlas tých, ktorí odmietajú ťahať Európu do vojny a namiesto toho hľadajú cestu k stabilite a mierovému spolunažívaniu.
█ Konsolidovať zrejme nebude musieť len Slovensko, ale aj EÚ. Ako vnímate varovanie Európskeho dvora audítorov pre výšku n esplatených úverov únie až 900 miliárd eur do roku 2027 v kontexte ďalšieho navyšovaných výdavkov Bruselom?
Varovanie Európskeho dvora audítorov je vážny signál, že Leyenová „rozhadzuje“ nad naše pomery. Brusel si zvykol riešiť každý problém novými pôžičkami, no dlh v takejto výške je už alarmujúci.
Namiesto ďalšieho zadlžovania by sa mala EÚ sústrediť na efektívnosť, úspory a návrat k rozpočtovej disciplíne. Je pokrytecké, že akýsi byrokrat vzdialený 2000 kilometrov tlačí na konsolidáciu členských štátov, zatiaľ čo sám zvyšuje výdavky a sebe komfort.
Ak sa tento trend nezastaví, Únia bude ďalej strácať dôveru občanov, ale aj finančných trhov. Skrátka potrebujeme zodpovedné hospodárenie, nie stále nové miliardové plány a ideologického fantázie bez reálneho krytia.
Obr. M. Uhrík v EP. Zdroj: facebook/milanuhrik/video/screenshot
█ A čo by znamenalo pre štáty aj domácnosti odporúčanie, aby Únia na svoju rozšafnú, rusofóbnu a klimatofóbickú politiku hľadala nové zdroje príjmov?
Znamenalo by to buď vyššie príspevky členských štátov alebo zavedenie nových daní na európskej úrovni, napríklad uhlíkovej dane či ďalších, častokrát nelogických poplatkov. Pre štáty by to spôsobilo vyšší tlak na rozpočty a pre domácnosti rast cien energií či tovarov.
Niektorí tvrdia, že je dôležité, aby sa nové zdroje hľadali spravodlivo a s ohľadom na sociálne dopady. Ale podľa mňa má Únia peňazí dosť! Nepotrebuje žiadne nové! Stačí len to, aby používala rozum namiesto dúhovo-emočných výlevov a pracovala normálne s tým čo má.
█ Život v Európe je však čoraz drahší. N ariadenia REPowerEU má ukončiť závislosť Európy od ruských energetických surovín, vrátane plynu a LNG. Už teraz však táto politika vyhnala ceny troj- štvornásobne vyššie ako v USA. Aké následky tohto nariadenia môžeme očakávať?
Skorumpovaní byrokrati a ich novinári opakujú tézu, že cieľ je posilniť energetickú nezávislosť Európy. Skutočnosť je však zložitejšia. Rýchly odklon od lacnejších ruských surovín bez dostatočnej náhrady spôsobuje neuveriteľný rast tranzitných poplatkov, na základe toho rast cien energií, a to zvyšuje náklady pre priemysel a domácnosti.
Európske firmy strácajú konkurencieschopnosť voči USA a Ázii, kde sú energie oveľa lacnejšie a nezaťažené zelenou ideológiou, čo presúva výrobu mimo EÚ. A ľudia tieto „leyenovské“ ideológie platia, vrátane inflácie.
Jedno bruselské zlyhanie za druhým, ktoré hromadí dlhy a výdavky všade, kde sa pozrieme: do energetiky, dopravy, poľnohospodárstva, výroby atď.
V dnešnej Európskej komisii sedí elita neschopnosti.
A tú musíme zastaviť!
Ďakujeme za rozhovor Ing. Milanovi Uhríkovi, PhD. – poslancovi Európskeho parlamentu a podpredsedovi frakcie Európy suverénnych národov
-red1-
Ilustračné foto: M. Uhrík. Zdroj: Milan Uhrík/archív
20.október 2025 06:05
Vizitka: Kto je Ing. Milan Uhrík, PhD.
Slovenský politik, predseda hnutia Republika (2021), poslanec Európskeho parlamentu (2019), bývalý poslanec Národnej rady Slovenskej republiky (2016), riaditeľ úradu Banskobystrického samosprávneho kraja, v minulosti IT manažér a vývojár, vysokoškolský pedagóg a výskumník, živnostník a konateľ s.r.o., manažér projektu z fondov EÚ, analytik kapitálových investícií a programátor web aplikácií. Pracoval aj ako investičný analytik vo švajčiarskom Zürichu.
V roku 2007 absolvoval stáž na Fakulte metalurgie a chémie na univerzite v srbskom Belehrade, stážoval na Univerzite technológie, obchodu a dizajnu v nemeckom Wismare. Inžinierske štúdium na Ústave riadenia a priemyselnej informatiky FEI STU v Bratislave v študijnom programe Kybernetika skončil v roku 2009; súbežne (2005 – 2009) študoval na Ústave manažmentu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave svetovú ekonomiku, finančný manažment a podnikové hospodárstvo. V roku 2012 skončil doktorandské štúdium na Ústave energetiky a aplikovanej elektrotechniky FEI STU v Bratislave. Pôsobil na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave (2011 – 2014) ako manažér projektov z fondov EÚ a neskôr (2010 – 2015) bol vysokoškolským pedagógom na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave.
Vyznáva hodnoty tradičnej rodiny, je ženatý, otec dvoch detí. Vo voľnom čase sa zaoberá filozofiou, psychológiou, ekonomikou a venuje sa športu.
Zodpovednosť za obsah: Frakcia Európa Suverénnych Národov (ESN). Financované z rozpočtu 400 ESN. Európsky parlament nezodpovedá za obsah.
