Kedysi sa hovorilo o Spojených štátoch amerických, že sú krajinou neobmedzených možností. Niekedy sa stačilo vybrať za Veľkú mláku s 13 dolármi vo vrecku a mohlo sa stať, že ich držiteľ skončil ako milionár alebo pod mostom. Možností bolo neobmedzene veľa. Ale zdá sa mi, že tých možností po nástupe politickej korektnosti aj tam výrazne ubudlo. Kedysi ste mohli povedať o domorodom obyvateľstve, že sú Indiáni (Red Indians), dnes už musíte povedať politický korektne Domorodý Američan (Native American).
To, že aj ostatní Američania sa tam už aspoň 400 rokov tiež rodia a nepadajú z neba, už tvorcov korektného jazyka nezaujíma. Rovnako ako tvorcov pojmu Afroameričan pre osoby s tmavou kožou. Povedať o nich, že sú černosi, je povážlivé a zaváňa rasizmom. Prečo sa o bielych rovnako nehovorí ako o Euroameričanoch a žltých ako o Azioameričanoch mi nejak rozum neberie. Rovnako ako mi rozum neberie množstvo javov, ktoré sprevádzajú politický život na Slovensku. Zdá sa mi – a nerád to hovorím – že odchádzajúcu krajinu neobmedzených možností nahradí na svetovej scéne krajina neobmedzenej hlúposti.
Aby to nevyzeralo, že hlúposť kvitne iba na jednej strane, začnem najskôr s tou vládnou. Skutočne, len v krajine neobmedzenej hlúposti môže vláda po vyše sto tridsaťročnom zápase s Poliakmi o slovenskosť našich Oravcov a Spišiakov, hovoriacich prechodným slovensko-poľským dialektom schváliť bez akéhokoľvek odborného posúdenia, len na základe požiadavky asi piatich starostov a jedného Maďara asi s bohatým mešcom alebo lákavými sľubmi odčleniť historický pevnú časť slovenského národa a vyhlásiť ju bez akejkoľvek prejavenej vôle za národnostnú menšinu.
Pritom v Ústave Slovenskej republiky sa jasne hovorí, že propagácia zmeny národnosti sa zakazuje. Dnes nám títo samozvaní „národní buditelia“ bezostyšne propagujú odnárodňovanie Slovákov v prospech akýchsi „goralov“ a mlčí nielen vláda, ale aj generálna prokuratúra. Keď sa človek pozerá, čo sa deje na severe Slovenska, tak sa musí chytať za hlavu. Začali nám tam prekvitať „poľsko-goralské“ aktivity a vzhľadom na minulosť, človek si vie predstaviť, kam budú postupne smerovať.
Vytvorenie tzv. „goralskej“ menšiny najviac poškodilo slovenskú menšinu v Poľsku. Tamojší polonizátorskí aktivisti sa z nich smejú, že vraj akí sú oni Slováci, keď aj bratislavská vláda tvrdí iné. A to nie je všetko! Bratislavské ministerstvo zahraničných vecí sa od určitého času obrátilo chrbtom k ťažko skúšanej pôvodnej menšine Slovákov na hornej Orave a hornom Spiši a priklonila sa k skupinkám novodobých Slovákov, ktorí sa po roku 1989 nasťahovali do Krakova za lepším životom.
Zápas pôvodných Slovákov o prežitie je im ľahostajný, dokonca ho považujú za problém, lebo žiadajú, aby sa ich voči prechmatom poľskej administratívy zastala. A na to sú slovenskí diplomati, zvyknutí obyčajne nič nerobiť veľmi citliví!
Posledné opatrenie slovenského MZVaEZ SR, keď vymenovalo do funkcie honorárneho konzula v Krakove osobu, ktorá v minulosti spolupracovala na aktivitách proti pôvodnej slovenskej menšine, je horšie ako škandál! Je to čistá hlúposť.
Po vypuknutí ukrajinskej krízy a návale utečencov z Ukrajiny prvé opatrenie, ktoré urobila poľská vláda, bol prísny zákaz pre usadivších sa Ukrajincov navštevovať ukrajinské menšinové školy v Poľsku. Ukrajinci z Ukrajiny môžu navštevovať výlučne poľské školy. Opatrenie je celkom logické. Kto chce pochopiť, pochopí.
Čo je však nepochopiteľné a vyslovene hlúpe, je prísľub slovenského premiéra vytvoriť na Slovensku ukrajinské školy. Prečo? To fakt nám nestačia naše tradičné menšiny? To potrebujeme na Slovensku novú menšinu, ktorá obnoví na východnom Slovensku koncepciu ukrajinských nacionalistov, že Ukrajina je až po Piprad (Poprad)? Človek sa nestačí čudovať, aké neuveriteľné možností, pardon hlúposti sú na Slovensku možné!
Ale poďme na druhú stranu. Každému, kto vie napočítať aspoň do päť, musí byť jasné, že geopolitická voľba pre Slovensko je v dnešných pomeroch jednoznačná. Nikto príčetný predsa nemôže veriť, že by sa mohla na Slovensku vytvoriť sila, ktorá by bola schopná zmeniť dnešné geopolitické zaradenie Slovenskej republiky.
Napriek tomu tu celé skupiny politických kaskadérov a novinárskych aktivistov sústavne melú dookola, že niekto chce Slovensko vyčleniť z jeho prirodzeného prostredia a naviazať ho na Rusko. Najskôr si vyrobíme z Ruska strašiaka, potom sa ho začneme báť a nakoniec všetkých, ktorých by sme chceli politicky poraziť, označíme za spoločníkov umelého strašiaka.
Aj pri tom strašiakovi treba povedať, že nám ho vytvorili Američania, aby zamedzili vytvoreniu konkurencieschopnej Európy vo vzťahu k dominantným USA. Američania medzičasom zistili, že ich projekt Pax Americana, teda výlučnej dominancie USA nad zvyškom sveta je nereálny a radi by z neho vycúvali. Európske „elity“ sa tak z tohto umelo vytvoreného strašiaka vyľakali, že už bez neho nevedia žiť.
Aj desaťtisíce Európanov pochopili, o čo ide. Len v krajine neobmedzenej hlúposti je možné pod heslami záchrany Slovenska pred vlastnou vládou mobilizovať tisíce ľudí, ktoré oduševnene bojujú proti neexistujúcemu strašiakovi a v likvidácii demokracie vidia budúcnosť Slovenska.
Veď čo iné ako likvidácia demokracie je odmietanie vo voľbách legitímne zvolenej vlády? V deštruktívnom nadšení sa vyberú počúvať „politikov“, ktorí nevedia ani kedy vzniklo Česko-Slovensko a kedy sa rozdelilo.
Len v krajine neobmedzenej hlúposti sa môžu stať hlavami štátu ľudia, ktorí neprešli žiadnou politickou previerkou, ktorí sa zjavia a očaria dezorientovaný ľud, a potom pri výkone funkcie sa ukážu ako totálne neschopní. Rovnako je nepochopiteľné, že na čele najsilnejšej opozičnej strany stojí človek, ktorý v živote neriadil ani seba a má ambíciu riadiť krajinu.
To, že tú ambíciu má, je jedna vec, ale to, že ľudia chcú svojimi hlasmi mu krajinu vydať, je absurdné. Neprekáža im ani to, že pochádza z rodiny, ktorej prvý predok prišiel z Česka na Slovensko bojovať proti slovenskému „buržoáznemu nacionalizmu“ a náboženskému tmárstvu. Jeho otec nepovedal na adresu Slovenska a Slovákov jedného dobrého slova a on má vzťah ku krajine, v ktorej sa narodil, asi taký ako ja k Patagónii. Vie, že existuje.
Toto má byť budúcnosť Slovenska. Možno Tátokrajiny, ale Slovenska určite nie!
Nakoniec to najlepšie. Akýsi Lojzo, dokonalý mentálny klon svojho tvorcu a prvoživiteľa Igora. Intelektuálne mu však nesiaha ani po členky. Tento človek tára jeden nezmysel za druhým. Nimi dokáže dostať do ulíc tisíce ľudí pod rôznymi zámienkami, hoci spomínaní intelektuáli, teda tí, čo vedia napočítať aspoň do päť, musia vedieť, že to, čo vraví je úplne mimo misu. Hádam by nám on a jemu intelektuálne pripodobní Kolíková a Naďov trtko Krúpa mohli povedať, v ktorej krajine na svete o šéfovi tajnej služby rozhoduje ulica. Veľmi by ma to zaujímalo, lebo museli veľmi dumať, aby niečo také vymysleli.
Je mi ľúto, Slováci, ale toto je obraz našej súčasnosti. Jediné, čo nás môže tak trochu uspokojiť, je, že inde to nie je lepšie. Ale to je taký smiech cez slzy. Je, samozrejme, aj cesta nápravy. Ale to by sme sa museli zbaviť presvedčenia, že všetci môžeme robiť všetko. Ľudia by mali robiť len to, čomu rozumejú.
To, že sa intelektuálne podvyživený M. Kňažko vie perfektne naučiť nejakú rolu a špičkovo ju zahrať, ho vôbec neoprávňuje komentovať spôsobom zákazníka putiky štvrtej cenovej skupiny dianie v slovenskej politike, najmä po jeho všetkých obratoch a zvrtoch, ktoré pri pohybe na politickej scéne urobil. Istá Dorota by lepšie urobila, keby častejšie chodila ku kaderníkovi a neotvárala ústa na verejnosti. Zle to vyzerá. A naši politici? Už by konečne mali robiť politiku na základe odborných stanovísk, nie na základe toho, ako sa vyspali!
Anton Hrnko
Ilustračné foto: Pixabay
25. október 2025 05:56
