Najvyšší súd Spojených štátov v stredu prerokoval jednu z najdôležitejších ekonomických káuz posledných rokov – či boli clá, ktoré prezident Donald Trump zaviedol počas svojho druhého funkčného obdobia, v súlade so zákonom. Počas viac ako dvojhodinového vypočúvania zaznelo množstvo kritických otázok od konzervatívnych sudcov, ktorí bývajú inak naklonení Bielemu domu.
Atmosféra v súdnej sieni podľa reportérov stanice CNN naznačovala, že Trumpova administratíva bude mať čo vysvetľovať. Ak by súd rozhodol proti nej, mohlo by to viesť k zrušeniu veľkej časti ciel, k vracaniu obrovských súm firmám, ale aj k novému kolu ekonomickej neistoty. A to nielen v USA, ale aj v Európe.
Sporný „stav núdze“ a tarify pre celý svet
Trump počas tohto roka viackrát vyhlásil takzvaný „národný stav núdze“. Raz kvôli pašovaniu fentanylu, inokedy pre nelegálnu migráciu či pre údajne neférové obchodné praktiky voči USA. Práve tieto deklarácie mu umožnili podľa zákona o mimoriadnych ekonomických právomociach (IEEPA) zaviesť clo na dovoz z viacerých krajín, vrátane Číny, Mexika, Kanady a neskôr aj Európskej únie.
Tento zákon bol však pôvodne určený na rýchle reakcie počas kríz, napríklad na zavádzanie sankcií proti nepriateľským štátom, nie na plošné zvyšovanie ciel. Ako pripomenul denník USA Today , žiadny americký prezident ho nikdy nepoužil v takomto rozsahu.
Sudcovia preto počas stredajšieho pojednávania skúmali, či sa Trump neodvolal na núdzové právomoci len preto, aby obišiel Kongres, ktorý má inak hlavné slovo pri ukladaní daní a ciel. „Ukladanie daní Američanom bolo vždy jadrom právomocí Kongresu,“ zdôraznil predseda súdu John Roberts.
Sudkyňa Amy Coney Barrett sa pýtala, prečo mali byť clám vystavené prakticky všetky krajiny „od Číny po Španielsko“ . Sudca Neil Gorsuch zasa otvoril otázku, či by takto široká interpretácia zákona neumožnila prezidentovi preberať aj iné právomoci, ktoré mu Ústava výslovne nedáva.
Dva zákony, dve vlny ciel
Trump počas svojho druhého mandátu uvalil clá dvomi odlišnými cestami.
Najskôr, začiatkom roka 2025, použil sekciu 232 zákona o rozšírení obchodu z roku 1962. Argumentoval pri nej „ochranou národnej bezpečnosti“ a zaviedol 25-percentné clo na automobily a autodiely dovážané z Európy. Tie sa však napokon neuskutočnili, pretože ich účinnosť bola pozastavená až do uzavretia obchodnej dohody s EÚ.
Neskôr však Trump siahol po oveľa širšom nástroji – spomínanom zákone IEEPA. Ten mu umožnil uvaliť tzv. „recipročné“ clá prakticky na všetky krajiny sveta, vrátane členských štátov EÚ. Administratíva ich odôvodňovala „globálnym stavom ekonomickej núdze“ a „ neférovými obchodnými praktikami“ spojencov aj súperov.
Presne tieto tarify teraz Najvyšší súd spochybňuje. Ak by rozhodol, že prezident ich zaviedol v rozpore so zákonom, teoreticky by sa to mohlo dotknúť aj európskych krajín, ktoré do tohto balíka spadali.
Čo by znamenalo, ak by clá padli
Podľa amerického ministerstva financií už štát vybral na týchto clách približne 90 miliárd dolárov. Ak by ich súd zrušil, nastala by otázka, ako tieto peniaze vrátiť. „Bol by to chaos,“ priznala sudkyňa Barrett po tom, ako právnik dovozcov uznal, že proces by bol „komplikovaný“ .
Pre podniky by zrušenie ciel mohlo znamenať krátkodobý finančný benefit, ale aj nový zmätok. Firmy by museli zisťovať, či majú nárok na vratky, ako o ne žiadať a či vláda čoskoro nezavedie nové clá iným spôsobom.
Ekonomický analytik Rohit Tripathi pre USA Today vysvetlil, že spotrebitelia by rýchlu úľavu necítili: „Tovar na Vianoce je už na ceste, takže žiadne lacnejšie ceny tento rok nečakajte. K viditeľnejším zmenám by mohlo dôjsť najskôr o pol roka až rok.“
Minister financií Scott Bessent dodal, že ak by sa rozhodnutie súdu oddialilo do leta 2026, v tom čase by už mohlo byť vybraných až 1 bilión dolárov na clách, ktoré by bolo nutné spätne prehodnocovať. Takýto scenár by podľa neho spôsobil „vážne narušenie ekonomiky“ .
Samotný Trump označil pojednávanie za „vec života a smrti pre krajinu“ . Tvrdí, že clá sú kľúčové pre ochranu amerických pracovných miest a národnej bezpečnosti. „Bez nich sme bezbranní voči krajinám, ktoré z nás celé roky ťahajú výhody,“ napísal na svojej sieti Truth Social deň pred začiatkom súdneho pojednávania.
Jeho kritici však pripomínajú, že práve neistota okolo ciel brzdí investície a zdražuje tovar. CNN v komentári dodáva, že už teraz sú sudcovia rozdelení, no prevláda názor, že prezident túto právomoc využil „príliš kreatívne“ .
Ako by mohol Biely dom reagovať
Ak by Najvyšší súd rozhodol proti vláde, Trumpov tím by pravdepodobne siahol po náhradných možnostiach, ktoré mu zákon poskytuje. Tie by mu umožnili zaviesť dočasné clo na niekoľko mesiacov alebo opätovne zvýšiť tarify po individuálnych vyšetrovaniach voči konkrétnym krajinám.
Odborníci preto neočakávajú, že by sa colná politika USA zo dňa na deň zmenila. Skôr by nasledovalo prechodné obdobie neistoty. Firmy by čakali, aké nové pravidlá administratíva nastaví, a mnohé by z obáv radšej neznižovali ceny ani neotvárali nové kontrakty.
Dosah na Slovensko
Ako sme v minulosti informovali, Trumpove clá sa dotýkajú aj Slovenska. Sme najväčším výrobcom automobilov na svete v prepočte na obyvateľa a USA patria medzi našich kľúčových exportných partnerov.
Keď Biely dom ešte začiatkom roka 2025 ohlásil 25-percentné clo na všetky autá vyrobené mimo USA, slovenské automobilky a dodávatelia reagovali s obavami. Analytici odhadovali, že krok môže v najbližších rokoch znížiť rast HDP o viac než 1 percentuálny bod a ohroziť tisíce pracovných miest.
Toto clo bolo ustanovené na základe sekcie 232 zákona o rozšírení obchodu opisovaného vyššie. Neskôr však EÚ zasiahla aj druhá vlna tzv. recipročných ciel zavedených podľa zákona IEEPA. Tie sa týkali takmer všetkých obchodných partnerov USA vrátane Európy a sú teraz jadrom sporu pred Najvyšším súdom.
Situáciu napokon zmiernila letná dohoda medzi USA a EÚ. Tarify sa znížili na zhruba 15 percent a Európa sa zároveň zaviazala k nákupu amerických energií a vojenskej techniky. Práve preto by prípadné zrušenie sporných ciel na základe zákona IEEPA nemuselo znamenať, že sa všetky clá zrušia automaticky. Tie, ktoré vyplývajú z európsko-americkej dohody a zákona 232, by mohli zostať v platnosti.
-red3-
Ilustračné foto: pixabay
7. november 2025 09:20
