Revolučné šablóny riadených prevratov sa dnes dajú pomerne jednoznačne odhaliť . Opozícia sa netají zmenou vlády mimo inštitút demokratických volieb. Séria permanentných protestov „kto chce psa biť, palicu si nájde“ bola len zahrievacím kolom pred veľkým finále.
Slovenský majdan na x-tý pokus
Aj slovenský majdan, ako všetky ostatné farebné revolúcie, bude potrebovať rozbušku, ktorou je vždy nejaká sakrálna obeť.
Najlepšie zelenú, keď už nie je krvavočervená, ako to odporúčajú scenáristi farebných revolúcií naprieč Európou, čiže majdanov, prevratov, pučov, násilne riadených zmien vlády cez dvíhanie moci zo zeme na uliciach miest.
Týždeň pred „veľkým treskom“, „hlbokou orbou“ či „reštartom“ alebo ak chcete 17. novembrom č.2 na zmenu budete potrebovať niekoľko kľúčových ingrediencií.
Recept bábkovodičov na zmenu
Na prvom mieste budete potrebovať „múku“ – študentov , lebo ide o deň študentov a „kvások“ alebo štartér masy, ktorá by mala dôvod „vykvasiť“, čiže vyjsť do ulíc bez rozmýšľania. Na to slúžia aj rôzne „prísady“ ako rektorské voľná, lebo študenti sú už otestovanou radikálnou komunitou, dostatočne indoktrinovanou liberálno-progresívnymi naratívmi. Tak ako sa nenávistným a vulgárnym prejavom voči premiérovi prejavil v piatok onen študent v Poprade.
A samozrejme „soľ“. Na vyvolanie emócií rozhorčenia, podobne ako pred 36 rokmi, keď šéfkuchári revolúcie (bábkovodiči) hodili do očí davu soľ falošnej správy o „mŕtvom študentovi Šmídovi“. A masa sa pohla, začala kvasiť na námestiach, lebo ňou lomcovali emócie.
Dnes, keď sa dá všetko online overiť, takéto manipulačné kačice už stratili účinnosť. A tak bude potrebné zorganizovať predskokana pred hlavným koncertom – pouličné divadlo. Angažované postavičky si to natrénovali pri otvorenej konzerve, pardon kultúre…
Proliberálni Che Guevarovia
Tento osvedčený recept odporúčali aj scenáristi farebných majdanov pre plány bábkovodičov v interview vo francúzskom týždenníku Le Nouvel Observateur .
Novinár Vincent Jauvert na podklade výpovedí konštatuje, že
vývozom revolučného farebného know-how sa zaoberajú desiatky dobre organizovaných „proamerických Che Guevarov“ v Strednej a Východnej Európe.
No a máme byť na čo hrdí. Istého Pavla Demeša , ktorý má blízko k Sorošovi, označil za šedú eminenciu a najskúsenejšieho z nich. Kanadský žurnalista Mark MacKinnon zas pripísal Demešovi citát, že „na boj s novými formami autoritárstva sme vyvinuli občiansky softvér.“
Jednou z metód, ktorú popísal pre Le Nouvel Observateur srbský revolučný guru, je postaviť do čela protestov mladé dievčatá v bielych blúzkach, na ktorých sa najlepšie bude vynímať červený kečup pre západných fotografov, ktorí z nich vyrobia „krvavé obete“ brutálnej moci…
Recyklovaný efekt mŕtveho študenta Šmída
Predsa každý takýto protest púta pozornosť nielen korporátnych médií, ale aj polície, a tá podľa okolností, zasahuje (udržiava verejný poriadok) rôznymi stupňami sily.
Pondelková okupácia vchodu do budovy Ministerstva životného prostredia militantnou fanatickou sektou, vyznávačov zelenej klimatickej ideológie, mohla byť dobre naplánovaná a načasovaná provokácia na vyvolanie negatívnych reakcií a emócií presne týždeň pred ohlásenými protestami na 17. novembra opozíciou a „občianskou spoločnosťou“, čiže angažovanými aktivistami.
Stačilo hodiť naratív dôvodov na protest na autoritárske riadenie, čiže ničenie životného prostredia, aby začal „občiansky software“ v kotly bublať.
Aktivisti z Greenpeace boli pred vchodom ministerstva zjavne odhodlaní poslúžiť kladením odporu polícii.
Všade vôkol boli kamery médií, čakajúcich na zachytenie toho správneho okamihu zásahu. Moderátori diskusných relácií a angažovaní komentátori-propagandisti v printových médiách budú ako pionieri nových svetlých zajtrajškov vždy pripravení „správne“ interpretovať udalosť.
Stačí im na to liberálne know how, tzv. tretí spôsob informovania , ktorý opísal Gore Vidal tak, že o subjekte udalosti sa informuje tak, aby ho recipienti znenávideli.
A tak tu máme katalyzátor emocionálneho odporu ako hlavný náboj majdanu, „hlbokej orby“, „reštartu“ či „veľkého tresku“. Dokonalý recept na diabolskú pizzu, čo poviete? Ani nemusíte pri tom rozmýšľať. To sa od nikoho v dobe progresívnej ani neočakáva. Hlavne, že sa ocitnete opäť na tej „správnej“ strane revolučnej zmeny.
Rafael Rafaj
O autorovi: Rafael Rafaj (Mgr.) je novinár, vyštudoval Katedru žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Vlastenec, národniar, autor, publicista, analytik, mediálny a komunikačný poradca, lektor. Ako poslanec pôsobil šesť rokov vo Výbore NR SR pre kultúru a médiá. Vyhodnotili ho ako najaktívnejšieho poslanca vládnej koalície (2006-10). Zaoberá sa mediálnou a komunikačnou politikou, slobodou slova a prejavu a pôsobeniu ideológií v politickom priestore. Člen Slovenskej asociácie novinárov. Syn politického väzňa, podpredseda organizácie bývalých politických väzňov PV ZPKO, III. odboj, zakladateľ a čestný predseda Inštitútu národnej politiky Ľ. Štúra
Ilustračné foto: autor/pixabay
11. november 2025 06:00
