Mnohí si isto pamätajú “diplomatický“ výrok vtedajšej americkej veľvyslankyne v Kyjeve Victorie Nulandovej z roku 2014. Bola to jej odpoveď na pokusy Bruselu presadiť si svojho „koňa“ V. Klička do vedúcej pozície v postmajdanovej vláde na Ukrajine.
Vraj treba j—ť na Európu, lebo USA nedali do plánov na zmenu režimu v Kyjeve 5 mld. USD len preto, aby sa tam s niekým delili o moc. Veru tak, žiadne peniaze sa nikde netlačia len preto, aby tam zúrila demokracia. Peniaze sú príliš drahým artiklom, aby ten, kto ich poskytuje, so založenými rukami pozeral, ako niekto iný sa snaží zmariť ich použitie na určený účel.
Preto nechápem, prečo vypuklo také zdesenie, keď príslušné orgány v trestnom konaní vyniesli ortieľ, že Jarko Naďovie je čistý ako ľalia. Určite niekde v pozadí zaznelo FU…K THE SLOVAK PROSECUTOR GENERAL, veď predsa koryfeji globalizácie neinvestovali do Jarina také obrovské sumy, aby im ho nejaké slovenské súdy poslali za kater.
Sluhovia sluhov
Najmä, keď sa osvedčil ako neskonalý „servus servorum“, teda sluha sluhov, ktorý bol schopný urobiť aj to, čo by neurobil žiaden zodpovedný minister nikde na svete. Vyšiel v ústrety požiadavke „Rimana cára“ aj za cenu, že porušil všetky ústavné i zákonné povinnosti, ktoré ho viažu pri správe národného majetku i pri zabezpečovaní obranyschopnosti nášho štátu.
Na takýchto ľudí sa predsa orgány nejakého satelitného štátu nemôžu ani krivo pozrieť, nieto ich ešte vyšetrovať a nedajbože obviniť.
Môj otec mi kedysi predstavil brilantnú politologickú analýzu. „Vieš čo Tóno“ – povedal mi. „Každý z tých režimov, či je to už fašizmus, socializmus alebo kapitalizmus má v sebe aj niečo dobré, ale všetky dodabyľky majú rovnakú chybu. Je to tá koncovka -mus. Všade sa musí.“ Veru tak, ak si malý a si v satelitnom postavení, musíš robiť len to, či ti veľkí „bossovia“ povolia. Pritom je úplne jedno, či ten veľký „boss“ sedí v Berlíne, v Moskve, Bruseli alebo vo Washingtone. Jednoducho musíš mu zabezpečovať bezproblémové ovládanie.
Mantinely pre malých
Ak to nedokážeš, tak ti pošle „internacionálnu pomoc“, ako sa to stalo roku 1944 i roku 1968. Dnes už na to nemusia byť tanky a pechota. Ak máš tlačiareň na zelené papieriky, dá sa to spraviť aj bez rachotu pásov po uliciach. Veru tak.
Rozhodnutie v kauze odovzdania slovenskej vojenskej techniky a zničenia obranyschopnosti SR svedčia len o tom, že slová generálneho prokurátora, že je viazaný len právom a zákonom treba doplniť o dodatok, že „odtiaľ potiaľ.“
„Na mé lidi mi nesáhej,“ povedal by český žandár. Aspoň aj pán generálny prokurátor sa môže presvedčiť o tom, ako ťažko je odolávať vonkajším tlakom, ak máte len dve, a nie tristo divízií.
A keď sa pozrieme na našu vládu? Ani sa nepokúsila o nejaké napodobňovanie demokratického vládnutia a la Matovič, Heger alebo Odor. Napriek tomu pásy zelených papierikov hučia po našich uliciach s väčším rachotom ako tanky Varšavskej zmluvy po Prahe.
Anton Hrnko
O autorovi: PhDr. Anton Hrnko, CSc. je známy slovenský historik, autor, publicista a politik, bývalý poslanec NR SR, zakladateľ a bývalý podpredseda SNS, zakladateľ Nadácie Pro Patria s cieľom podporovať a uchovávať históriu slovenského národa.
Ilustračné foto: SKsprávy
14. november 2025 05:55
