Aj štvrtková relácia Téma dňa na ta3 niesla prvky tendenčnosti s podprahovým nadbiehaním opozícii. Férovo musím povedať, že moderátorka svoju úlohu zvládla, po dlhej dobe som mal pocit, že sa niekto snaží byť objektívny a vyvážený aj v mainstreamovom médiu. Lenže, ako to býva, diabol sa skrýva v detailoch.
Diskusia je totiž nielen o výmene názorov, ale aj o vecnosti a adresnosti odpovedí. No a poslankyňa za PS len potvrdila to, čo sa o progresívcoch vie – že neodpovedajú priamo a ak môžu, tak sa radšej vyhnú aj samotnej debate, čiže melú si múku len vo svojom mlynčeku.
Farizejskej štylizácii státia za mladými vo vyhrotenej polarizovanej a nenávisť šíriacej atmosfére im môže uveriť len až chorobne frustrovaný jedinec.
A teraz k tomu, čo najviac udieralo doslova do očí. Z nepochopiteľného dôvodu porušujúceho všetky zásady a princípy objektívnosti a nestrannosti sa v pozadí („na plátne“) asi na polovicu relácie objavil kriedový nápis „Počúvajme mladých“. Nič proti tomu, i keď aj tento slogan niesol náboj konfrontácie a nadbiehania na burcovanie, ktoré by malo vyvrcholiť demonštráciami 17. novembra.
Kriedová propaganda
Túto kriedovú propagandu totiž nenapísal zjavne nijaký mládežník, ale progresívny súdruh Korčok z PS. A bol tam aj v plnej paráde ukazujúc prstom v pozadí diskutujúcich poslancov. Tak ako existuje aj podprahová alebo skrytá reklama, rovnako existuje aj podprahová propaganda s narušením vyváženosti relácie.
No a teraz k samotnej podstate „kriedovej revolúcie“ mladých aktivistov .
1/ Je vrcholne neférové poukazovať na slobodu slova, keď tie isté názorové, politické a ideologické kruhy (progresívci, liberáli, zelení, extrémna ľavica, ale aj tzv. kresťanskí demokrati alias „ľudovci“) najmä na pôde EÚ schvaľujú ako na bežiacom páse stále nové a ďalšie uťahujúce obojky na slobode slova, prejavu a názoru a súčasne drukujú za neototalitný dohľad a totálnu kontrolu prejavu, dokonca súkromnej komunikácie na sociálnych sieťach (šifrované čety) a neštítia sa ani cenzúry.
2/ Je vrcholne neférové odmietať a spochybňovať právo premiéra, alebo kohokoľvek z politického spektra mať slobodnú diskusiu so študentmi, ak ľudia z toho istého progresívneho spektra robia spanilé nájazdy po školách s prvkami vlastnej propagandy a ideológie a dokonca na túto politizáciu akademickej pôdy a manipuláciu študentov využívajú aj angažovaných hercov, liberálnych novinárov z korporátnych médií alebo aktivistov zo sorošovskej otvorenej občianskej spoločnosti (politické a ideologické mimovládky, nadácie, think tanky, „platformy“ či ad hoc samozvané „iniciatívy“…)
3/ Rovnako je vrcholne nebezpečné podsúvať verejnosti medzigeneračnú nevraživosť a štylizovať sa najmä liberálmi a progresívcami za „počúvajúcich“ mladých, ktorých namiesto vťahovania do vecnej debaty so zrelou generáciou povzbudzujú do protestov a hejtov, dokonca aj vulgárnych, uzatvárajúc jednu názorovú skupinu do svojej bubliny, čakajúc na bod zlomu, len aby sa oni ujali moci. Raz budú aj dnešní maturanti a vysokoškoláci v zrelom veku, určite aj vo funkciách a tiež v politike a budú mať proti sebe zas inú mladú a pravdepodobne tiež nespokojnú a nedočkavú generáciu.
Nuž, netreba zabudnúť, že kto akým mečom bojuje, takým aj padne. Najhorší scenár je však ten, ktorý by strhol s časťou agresívne či angažovane nespokojných do priepasti celú spoločnosť. Je nielen na mladých, ale na všetkých generáciách, aby si uvedomili, o koho alebo o čo v skutočnosti ide. No a k pochopeniu by mali práve slúžiť aj vecné, fundované, adresné a slobodné diskusie v médiách, ale bez nadbiehania či jednostrannosti, lebo to, kto stál na „správnej“ strane histórie určia až generácia, ktoré sa ešte nenarodila.
Mimochodom, nie je na uváženie obrat o 180 stupňov k ukradnutému 17. novembru? Veď namiesto oslavy začiatku slobody (to ako sme s ňou naložili je už úplne iná šálka prepraženej kávy) tu niekto, kto sa touto udalosťou zaštiťuje a privlastňuje si ju pre seba, ju vlastne dehonestuje . Takže záver je, že udalosť len využíva a zneužíva vo svoj prospech. Nuž a sloboda je aj o tom, že ľudia odmietnu byť použití pre úplne iné záujmy. 17. november bude skúškou národa, ako pochopil a ako uchopil slobodu.
Rafael Rafaj
O autorovi: Rafael Rafaj (Mgr.) je novinár, vyštudoval Katedru žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Vlastenec, národniar, autor, publicista, analytik, mediálny a komunikačný poradca, lektor. Ako poslanec pôsobil šesť rokov vo Výbore NR SR pre kultúru a médiá. Vyhodnotili ho ako najaktívnejšieho poslanca vládnej koalície (2006-10). Zaoberá sa mediálnou a komunikačnou politikou, slobodou slova a prejavu a pôsobeniu ideológií v politickom priestore. Člen Slovenskej asociácie novinárov. Syn politického väzňa v bývalej totalite, zakladateľ a čestný predseda Inštitútu národnej politiky Ľ. Štúra.
Ilustračné foto: dailyreckoning.com
14. november 2025 05:57
