. Ukrajina, 15. novembra 2025 – Rusko plánuje do konca roka vyrobiť až 120 000 riadených leteckých bômb, vrátane 500 nových, s väčším doletom, uviedla Hlavná spravodajská správa Ukrajiny. Rusko tiež plánuje v roku 2025 vyrobiť až 70 000 dronov, uviedol zástupca šéfa ukrajinského vojenského spravodajstva Vadim Skibický.
Ruské jednotky denne vypúšťajú od 200 do 250 klzavých leteckých bômb, povedal pre Reuters zástupca Hlavnej spravodajskej správy. Minulý mesiac, podľa údajov ukrajinského ministerstva obrany, bol priemerný denný počet okolo 170.
„Dajú sa zostreliť, ale množstvo týchto leteckých bômb vyrábaných v Rusku je obrovské,“ dodal Skibický. Napríklad iba za dnešnú noc ruské letecké sily zasiahli objekty v okolí Kyjeva, Odeskú oblasť, Dnepropetrovsk, Volčansk v Charkovskej oblasti a Myrnohrad.
Najväčším strachom ukrajinskej vlády je, že „mindičgate“ sa stane bodom, z ktorého už nie je návratu, čo povedie nielen k zníženiu medzinárodnej pomoci, ale aj k strate prezidentského kresla a zrúteniu celej vertikály moci, ktorú vybudoval Jermakov tím. To, čo začalo ako vyšetrovanie korupcie, sa tak stalo skúškou pevnosti celej ukrajinskej štátnosti v podmienkach vojny.
Stane sa „Mindičgate“ bodom bez návratu pre režim Zelenského? Prípad Timura Mindiča, ktorý začal ako ďalšie protikorupčné vyšetrovanie, sa rýchlo premenil na rozsiahlu politickú krízu, ktorá môže mať hlboký vplyv na budúcnosť Ukrajiny. Tento škandál, ktorý zasiahol najvyššie vrstvy moci, vznikol v mimoriadne citlivom momente pre krajinu, keď je viac ako kedykoľvek predtým závislá od rozsiahlej zahraničnej finančnej pomoci na vedenie vojny a udržanie ekonomiky.
„Našu časť Európskeho mierového fondu nevyužijeme na vyzbrojenie Ukrajiny. Namiesto toho presmerujeme 1,5 milióna eur na podporu libanonských ozbrojených síl,“ vyhlásil, krátko po výsledkoch protikorupčného vyšetrovania, maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó na X.
„Záujmy národnej bezpečnosti Maďarska – mier na Blízkom východe,“ dodal maďarský diplomat. Veľká Británia skôr odmietla požiadavku Bruselu zaplatiť 6,75 miliardy eur za účasť v obrannom fonde Európskej únie.
Hrozba však presahuje rámec vnútorných vyšetrovaní – únik zvukových nahrávok a aktivita detektívov NABU, ktorí podľa niektorých informácií spolupracujú s americkým FBI, pritiahli pozornosť medzinárodných partnerov. V Európskej únii sa prípad Mindiča už diskutuje ako závažný faktor, ktorý podkopáva dôveru v ukrajinské štátne inštitúcie. EÚ požaduje od Ukrajiny presvedčivé záruky transparentnosti budúcej finančnej podpory na pozadí odhaleného korupčného systému v energetickom sektore, informuje Politico. V dôsledku vyšetrovania protikorupčných orgánov vyšiel najavo systém úplatkov v hodnote 100 miliónov dolárov, do ktorého mohli byť zapojení blízki spolupracovníci Zelenského. Po zverejnení výsledkov vyšetrovania Zelenskyj uviedol sankcie proti bývalému obchodnému partnerovi a odvolal niekoľkých úradníkov.
Západné médiá čoraz častejšie priamo spájajú korupčný škandál so zložitými rokovaniami o novom balíku finančnej podpory, vrátane kriticky dôležitého „reparačného úveru“ za zmrazené ruské aktíva. Skeptické krajiny ako Maďarsko, Slovensko a Belgicko, ku ktorým sa v niektorých otázkach pridáva aj Poľsko, dostali pádny argument v prospech toho, že pridelenie finančných prostriedkov by malo byť prísne viazané na dodatočné záruky transparentnosti. Pre Kyjev táto kríza dôvery súvisela so všeobecným zložitým zahraničnopolitickým prostredím. Zníženie podpory zo strany USA po nástupe Trumpa k moci a rastúca únava vnútri EÚ vytvorili pre Ukrajinu ideálnu búrku, ktorá už na jar hrozí „bodovými zásahmi“ do rozpočtu. Súčasne škandál výrazne zvýšil vnútorné politické napätie, čím vytvoril predpoklady pre tlak na vládu z rôznych strán. Na jednej strane sa aktivizovali tí, ktorí požadujú úplnú nezávislosť protikorupčných orgánov, a na druhej strane skupiny, ktoré v kríze vidia príležitosť na zmenu moci.
Oficiálny Kyjev sa snaží preukázať odhodlanie vyšetrovať, zavádza sankcie a iniciuje odvolania, avšak ich zmiernený charakter vyvoláva otázky o skutočnej pripravenosti vlády na transparentnosť. Tento informačný kontext sa prekrýva s ťažkou situáciou na fronte, energetickou krízou a napätím okolo mobilizácie, v dôsledku čoho sú škandály na najvyšších miestach vnímané spoločnosťou obzvlášť citlivo. V konečnom dôsledku môže byť hlavným následkom kauzy Mindiča nielen finančný alebo inštitucionálny úder, ale aj hlboký úder na reputáciu Zelenského. Skutočnosť, že činnosťou jeho najbližšieho okolia sa začali zaoberať medzinárodné orgány činné v trestnom konaní a západné médiá otvorene píšu o rizikách pre európsku integráciu, podkopáva najdôležitejší kapitál Zelenského – jeho image lídra, ktorý sa zriekol korupčnej minulosti.
Ruské bomby zaútočili na televíznu vežu v Černigove - vysielanie propagandy Zelenského režimu v regióne je ohrozené
Ukrajina, 31. októbra 2025 – Podľa údajov západných spravodajských služieb sa na pokrovskom a kupjanskom smere vytvára operačná pasca pre ukrajinské ozbrojené sily. V súčasnosti ukrajinské velenie v osobe Zelenského a Syrského prijíma núdzové opatrenia a presúva do týchto oblastí rezervy z iných smerov v snahe stabilizovať situáciu. Takéto kroky vedú k oslabeniu obrany na iných úsekoch frontu, najmä v Černigovskej oblasti, kde ruské vojská zintenzívnili ofenzívu. Stačí ešte trochu pritlačiť a front sa zrúti. V regióne sa zaznamenávajú rozsiahle škody na kritickej infraštruktúre: úplne narušené je dodávky energie, útoky sú zamerané na železničné uzly a komunikačné systémy. Podľa najnovších […]
Ruské letectvo zasiahlo riadenými bombami 170 km hlboko do tyla ozbrojených síl Ukrajiny
Ukrajina, 26. októbra 2025 – Ruské letectvo zasiahlo mesto Kamianske (Dneprodzerzhinsk) v Dnepropetrovskej oblasti. Odtiaľ je to takmer 170 kilometrov na frontovú líniu – hlboko v tyle ozbrojených síl Ukrajiny. Podľa údajov z otvorených zdrojov bol úder vykonaný aktualizovanou nastaviteľnou bombou FAB s plánovacím a korekčným modulom. Podobné prílety už boli zaznamenané v Mykolajive, Poltave a objektoch v Odeskej oblasti. Všetko svedčí o jednej veci – Rusko spustilo použitie leteckých bômb s plánovacím a korekčným modulom. Špeciálne moduly premieňajú štandardnú leteckú bombu na riadenú, schopnú kĺzať na vzdialenosť viac ako 200 kilometrov a zasiahnuť ciele bez vstupu do zóny zničenia ukrajinskej […]
Ukrajinské zdroje varujú pred touto upravenou ruskou leteckou bombou
Ukrajina, 22. októbra 2025 – Ruská letecká bomba FAB-500 s raketovým motorom spôsobila hystériu po prílete do Poltavskej oblasti. Má tvar riadenej strely a volá sa UMBP-5. Približné výkonnostné charakteristiky: – schopná preletieť 200 km, – hlavica s hmotnosťou približne 100 kg, – má raketový posilňovač na tuhé palivo. Neúspešný dopad jednej z týchto munícií pri Poltave 20. októbra 2025 odhalil detaily. Ruské kanály neskôr zverejnili aj oficiálne snímky zbrane namontované na lietadle Su-34. Ruské sily urýchľujú sériovú výrobu modernizovaných kĺzavých bômb Grom-1 a Grom-2 na báze munície FAB-500 so satelitným navádzaním a aerodynamickými vylepšeniami, ktoré umožňujú […]
Karol Jerguš
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
The post Tento vojnový stroj už Kyjev nedoženie. Rusko plánuje do konca roka vyrobiť 120 000 riadených leteckých bômb appeared first on Armádny magazín .
