Tím medzinárodných expertov po prvý raz analyzoval DNA Adolfa Hitlera z 80 rokov starého krvavého úlomku látky. Výskum priniesol nové poznatky o jeho pôvode a zdravotnom stave, no zároveň otvoril otázky etiky, zjednodušovania a rizika stigmy voči ľuďom s neurologickými či genetickými poruchami, píše portál ta3
Hitlerov pôvod ani „mýtické gény“ sa nepotvrdili
Podľa vedcov je to prvý raz, čo sa Hitlerov genetický materiál podarilo analyzovať v plnom rozsahu. Látka pochádza z pohovky v bunkri, kde vodca nacistického Nemecka spáchal samovraždu. Americký dôstojník Roswell P. Rosengren ju po vojne zobral ako vojnovú trofej a neskôr sa dostala do múzea v USA. Píše o tom portál BBC .
Odborníci potvrdili, že krv skutočne patrila Hitlerovi – zhodovala sa s Y-chromozómom jeho žijúceho mužského príbuzného. Výskum podľa vedcov jednoznačne ukázal, že Hitler nemal židovských predkov, čím vyvrátil staré špekulácie z 20. rokov.
Vedci identifikovali aj genetickú poruchu Kallmannov syndróm, ktorý ovplyvňuje pubertu, hormonálny vývoj a pohlavné orgány. Ide o stav, ktorý môže viesť k veľmi nízkemu libidu či nevyvinutým pohlavným znakom. Podľa historika Alexa Kaya to môže vysvetliť, prečo Hitler prakticky nemal súkromný život a bol „takmer úplne pohltený politikou“.
Obrovský skok
Najkontroverznejším výsledkom je zistenie, že Hitlerov DNA profil vykazoval veľmi vysoké skóre predispozície na autizmus, schizofréniu, ADHD a bipolárnu poruchu – v najvyššom jednom percente populácie.
Odborníci však dôrazne upozorňujú, že nejde o dôkaz. „Nie je to diagnóza,“ zdôrazňuje genetická expertka Turi Kingová.
Polygenetické skóre totiž iba naznačuje, že človek má genetickú náchylnosť na určitý stav – a vôbec to neznamená, že sa prejavil. Túto výhradu pripomenul aj profesor Simon Baron-Cohen z Cambridge: „Prejsť od biológie k správaniu je obrovský skok.“
Genetička Denise Syndercombeová Court pre BBC povedala, že autori dokumentu „šli pri ďalších záveroch príliš ďaleko“ a varovala pred preceňovaním výsledkov: „To, že je niečo zakódované v DNA, ešte neznamená, že sa to prejaví.“
Má masový vrah právo na súkromie?
Okrem vedeckých otázok prišla aj vlna kritiky zo strany organizácií zastupujúcich autistických ľudí. Britská National Autistic Society označila projekt za „lacný trik“ , ktorý ignoruje pocity ľudí s autizmom.
Diskusia sa rozšírila aj o zásadnú otázku: Malo sa vôbec Hitlerovo DNA skúmať bez jeho súhlasu či súhlasu rodiny?
Profesorka Kingová pripustila, že rozhodovanie nebolo jednoduché: „Agonizovala som nad tým, ale niekto by to skôr či neskôr urobil. Chcela som, aby to bolo vykonané s vedeckou presnosťou.“
Historik Alex Kay dodal, že Hitler je osobou, ktorá spôsobila nevýslovné utrpenie, a preto podľa neho etické riziko nepreváži nad hodnotou poznania. „Hitler je mŕtvy 80 rokov. Nemá potomkov. Musíme zvažovať, čo má väčšiu váhu,“ myslí si.
Nie všetky európske laboratóriá však chceli na projekte participovať – niektoré ho odmietli a testovanie napokon prebehlo v USA.
Dokument otvára dôležité debaty
Historici upozorňujú, že DNA výskum síce ponúka nový uhol pohľadu, no nesmie sa preceňovať. Podľa profesorky Ivy Vukušičovej je snaha vysvetľovať Hitlerovo konanie genetickými faktormi „veľmi problematická“.
„Odpovede, ktoré hľadáme, nám DNA test neposkytne,“ tvrdí.
Rovnaký tón zvolila aj historička Anne van Mouriková, ktorá pripomenula, že skutočná lekcia dejín je iná: „Obyčajní ľudia sú schopní hrozného násilia v určitých podmienkach. Debata o Hitlerovom mikropenise nás k pochopeniu genocíd nepriblíži.“
-red3-
Ilustračné foto: A. Hitler. Zdroj: Britannica
16. november 2025 11:25
