Po 17. novembri 1989 došlo postupne v celom Východnom bloku ku kompletnému prevráteniu naruby (prepólovaniu) politického, ekonomického aj ideologického systému.
Veľmi dobre si pamätám, že takéto plány si netrúfol predložiť žiaden z politických aktérov prevratu a ľud to ani nepožadoval, pretože nevedel presne, čo chce. Chcel sa mať len lepšie a cítiť sa slobodne, preto jeho základná požiadavka bola zrušenie monopolu jednej strany a diktatúry proletariátu, ako najvyššej formy demokracie. To bolo v podstate všetko.
Socializmus inštalovaný u nás po 2. svetovej vojne bol v princípe stalinského typu, ktorý sa hodil do medzivojnového obdobia ako recept na riešenie všeobecnej krízy Západu. Nad tým dokonca uvažoval aj F.D. Roosevelt, stopla to až 2. svetová vojna. Ekonomický systém socializmu nebol zvlášť efektívny, podarilo sa mu však vytvoriť spoločenskú stabilitu. Kto sa nehrnul do politického disentu, trávil svoj nudný život bez zvláštnych výkyvov.
Problém bol však inde. Socializmus, ako pokrokovejšia spoločensko-ekonomická formácia, mal zvíťaziť nad kapitalizmom, čo sa v praxi nekonalo. ZSSR začal kolabovať ekonomicky, pretože nezvládal konkurovať v súperení s USA a fakticky sa vzdal bez boja.
Čína však dokázala, že aj u nás mohol ísť proces transformácie inou cestou. Zaregistroval som množstvo teórií prečo sa ZSSR vlastne rozpadol, ale neviem posúdiť, ktorá je odrazom skutočnosti. Evidentné je len jedno: Bol to riadený proces vrcholnými orgánmi ZSSR a USA. Ľud bol len privedený do eufórie, že práve on a práve teraz mení dejiny, pričom fakticky zohral len úlohu užitočného idiota, štatistu a kulisy vo vysokej hre, ktorej nemohol rozumieť.
V roku 1990 nám vrchnosť hovorila, že si treba len na päť rokov utiahnuť opasky, potom sa už budeme mať ako vo Švajčiarsku. Potom nám hovorili, že všetko bude lepšie, keď nastúpi nová generácia nezaťažená socializmom.
Nuž a teraz sme v takej kríze ako svojho času ZSSR, čo znamená, že
hra sa vracia do bodu, kde sa začala. EÚ sa už celkom otvorene správa totalitne a nedemokraticky, pričom sa oháňa frázami o ochrane a upevňovaní liberálnej demokracie, záchranou planéty…
…a takými nezmyslami, ktoré sa v časoch mojej mladosti mohli rozprávať maximálne tak malým deťom. Teraz na týchto nezmysloch fičí študentská mládež, čím hlúpejšia, tým arogantnejšia, za podpory eurohujerských progresívnych politikov.
Povinnosťou vlasteneckých politikov je viesť ľudí našej krajiny k tomu, aby situácii, v ktorej sme rozumeli a nestali sa tak znovu užitočnými idiotmi, štatistami a kulisami v novej hre, neporovnateľne, až existenčne nebezpečnejšej pre náš ľud ako hra 17. novembra 1989.
Pavel Fendek
O autorovi: Pavel Fendek (Ing.) je ekonóm, analytik v Inštitúte národnej politiky Ľudovíta Štúra a autor publikácií o deštrukcii ideológie neomarxizmu na našu civilizáciu. Jeho kniha Súmrak európskej civilizácie – barbari sa zmocňujú Európy vyšla v dvoch vydaniach na Slovensku, v Českej republike mu vyšla kniha Evropa ve smrtelném sevření multikulturalismu a islámu.
Ilustračné foto: SKsprávy/pixabay/wikipedia/koláž
17. november 2025 05:55
