Ku Dňu boja za slobodu a demokraciu patria aj informácie o negatívnych stránkach bývalého totalitného režimu, ktorý sa neštítil na udržanie moci a strachu ľudí nielen zatvárať do väzenia, ale aj odsúdiť ich na hrdelné tresty smrti. Slobodou a vlastným životom zaplatili za národnú slobodu aj národní buditelia v „žalári národov“ – Uhorsku.
Tieto fakty rúcajú mýtus o tom, že Slováci pre svoju národnú slobodu „nebojovali“ a údajne si ju nevykúpili obeťami. Pravda je úplne iná.
Tento rok sme si pripomenuli 210. výročie narodenia Ľudovíta Štúra, ktorý zorganizoval, ale aj inšpiroval celú generáciu mladých národných buditeľov v boji za slobodu národa a demokratizáciu spoločnosti. Za jeho čias bolo frekventované slovo „dragonáda“. Používalo sa na vyjadrenie násilných činov maďarskej vlády proti občanom pre ich národné alebo náboženské presvedčenie. Dôvodom na perzekúcie a prenasledovanie bola ideológia maďarskej iredenty.
Hoci za prvého politického väzňa slovenskej otázky, suverenity, zvrchovanosti, rovnoprávnosti aj náboženskej slobody môžeme považovať biskupa Metoda , väzneného v rokoch 870 – 73 bavorským klérom. Trojicu hlavných štúrovcov – Ľudovíta Štúra, Jozefa Miloslava Hurbana a Michala Miloslava Hodžu môžeme zaradiť medzi prvých politicky prenasledovaných, slovenských politických väzňov. Vštepovanie národného uvedomia, identity, suverenity i princípu zvrchovanosti sa trestalo aj v Uhorsku (Maďarmi), aj v Československu (čechoslovakistami), a to aj v prvej ČSR, aj po 2.svetovej vojne.
Štúr, Hodža a Hurban len o vlások unikli pred zatykačom maďarskej vrchnosti , vydaným na nich pre ich boj proti útlaku, maďarizácii, za národnú a sociálnu slobodu Slovákov. Za ich dolapenie na trest smrti bola vypísaná odmena sto strieborných.
Obr.: leták maďarských úradov na dolapenie Hurbana, Hodžu a Štúra s odmenou 100 fl.
Aj ďalší zo štúrovcov, predovšetkým Janko Kráľ a Ján Francisci , boli väznení pre svoje politické aktivity a účasť na revolúciách v rokoch 1848/49. Kráľa po krátkom väznení prepustili, ale Francisci bol obvinený z podnecovania povstania, preto bol vo väzbe v rokoch 1849-1850.
Štúr síce unikol hroziacemu trestu smrti, nebol ani vo väzení, no až do jeho smrti ho obmedzoval nariadený policajný dozor. Aj básnik Andrej Sládkovič bol zaistený a vyšetrovaný. Prenasledovanie Slovákov pokračovalo i po potlačení povstania. Vo väzení si taktiež za svoje aktivity odpykával 6-mesačný trest poet Pavol O. Hviezdoslav.
Frekventovaným pojmom, ktorý bol politickou koncepciou na oslobodenie národa a zároveň ďalším dôvodom na prenasledovanie Slovákov v Uhorsku, bol panslavizmus . Okrem kultúrnej slovanskej vzájomnosti bol politický panslavizmus ako hnutie v Uhorsku trestným činom (§ 127. uhorského trestného zákona). Výraz „štvaví panslávi“ používali v Uhorsku na označenie národovcov snažiacich sa o vyčlenenie slovenských stolíc z Uhorska.
Za boj za slobodu slova a slobodu národa si odsedeli tresty vo väzení tiež slovenskí národniarski novinári. Napr. Ambro Pietor , redaktor Národných novín v Martine, aktívny obranca slovenských národných práv. Pre údajné poburovanie bol za články s ďalšími národovcami prenasledovaný a väznený v Banskej Bystrici (1868). A keď po prepustení prišiel vlakom do Martina, režim zatvoril tých, ktorí ho prišli privítať.
Slovenskí novinári bojom za slobodu slova predbehli dobu. Za novinársku činnosť prenasledovali a väznili mnohých ďalších, napr. Milana Hodžu či Ivana Dérera . Spolu s Dérerom bol za články do vyšetrovacej väzby uvrhnutý aj redaktor Národného hlásnika , Jozef Gregor-Tajovský .
Títo dvaja sú možno predchodcami „pétepákov“. Oboch ako “politicky nespoľahlivých“ eskortovali do vojenského väzenia v Bratislave a urýchlene poslali na front.
28. október je dňom vyhlásenia ČSR. Smutný faktom je, že pražská aktivita o nás, bez nás prehlušila zvrchovanú a legitimizovanú Deklaráciu slovenského národa z 30. októbra 1918. Žiaľ, aj nové útočisko Slovákov po odchode z uhorského žalára národov poznalo politických väzňov. Najznámejším z nich bol nepochybne Andrej Hlinka . Po vyše dvojročnom maďarskom väzení (Segedín) ho na 7 mesiacov väznili aj v českom Mírove.
Štafeta prenasledovania Slovákov – národovcov a suverenistov pokračovala aj po 2.svetovej vojne. Obesenie prvého slovenského prezidenta, poprava „troch trenčianskych študentov“ Tunegu, Púčika a Tesára, prenasledovanie členov Bielej légie či „buržoáznych nacionalistov“ vypĺňa mozaiku obetí za slovenskú vec.
Ako vidíme, v boji za slobodu slova, viery a národa priniesli mnohé generácie Slovákov obete odňatia osobnej slobody vo väzniciach a dokonca aj životov. Ako však povedal Jozef Miloslav Hurban „Sláva národa hodná je obetí “.
Štátny sviatok Deň boja za slobodu a demokraciu, 17. novembra, by mal byť najmä o politických väzňoch, ktorým najviac pre ich odvahu, statočnosť, nebojácnosť, vytrvalosť a morálnu silu vzdorovať počas štyroch desaťročí totalitnému systému najviac vďačíme za pád komunistického systému. Vyše 72 000 režim uväznil, tisíce skončili v Práporoch nútených prác (PTP) a ďalšie tisíce boli odvlečené do sovietskych gulagov. Až 250 statočných zaplatilo za nami užívanú slobodu svojimi životmi, keď ich režim odsúdil na hrdelný trest smrti. Aj preto mnohí politickí väzni sú ja nositeľmi ocenenia „veterán protikomunistického odboja“.
Ako vidíme, liberálny a šovinistický naratív o Slovákoch, ktorí nebojovali za svoju národnú slobodu je čistý neprajný hoax.
Rafael Rafaj
O autorovi: Rafael Rafaj (Mgr.) je novinár, vyštudoval Katedru žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Vlastenec, národniar, autor, publicista, analytik, mediálny a komunikačný poradca, lektor. Ako poslanec pôsobil šesť rokov vo Výbore NR SR pre kultúru a médiá. Vyhodnotili ho ako najaktívnejšieho poslanca vládnej koalície (2006-10). Zaoberá sa mediálnou a komunikačnou politikou, slobodou slova a prejavu a pôsobeniu ideológií v politickom priestore. Člen Slovenskej asociácie novinárov. Syn politického väzňa, podpredseda organizácie bývalých politických väzňov PV ZPKO, III. odboj, zakladateľ a čestný predseda Inštitútu národnej politiky Ľ. Štúra.
Ilustračné foto: J. Rotarides a J. Kráľ v meruôsmych rokoch. Zdroj: matica
17. november 2025 06:00
