Či bol sedemnásty november komunistický puč alebo zavŕšenie boja proti komunizmu sa vedú polemiky. Dôležité je, že 17. november 1989 znamenal koniec vlády jednej strany. Odstránenie článku štyri z ústavy, ktorý hovoril o vedúcej úlohy komunistickej strany v spoločnosti, by v podstate mal byť dňom víťazstva nad komunizmom. No žiadna štátna reprezentácia to dosiaľ nenavrhla. Ani široká koalícia s ústavnou väčšinou v roku 1998, v ktorej sa ocitlo KDH vedľa ľavičiarov (SDĽ) a liberálov (DÚ).
Keď si premietneme dianie po roku 1989, nemáme sa veľmi z čoho tešiť. Chudobnieme každým dňom, môžeme sa iba utešovať, že ani na vyspelom západe to nie je oveľa lepšie. A to aj napriek tomu, že prostredníctvom skvelého plánu integrácie do Európskej únie povysával z východného bloku takmer všetok kapitál.
Americký prezident Donald Trump 16. októbra tohto roku povedal, že tlač je nečestná. Koho vinou? Svetová politika sa stala obchodom. Využíva médiá nie na šírenie správ, ale na účelovú propagandu. Americký mimovládny sektor má rozpočet väčší ako je štátny rozpočet Slovenska. Prečo by ho investoval do životnej úrovne Slovákov? Tretí sektor je zosieťovaný v celom našom štátnom aparáte.
Jeho chápadlá vždy dosiahnu na ochotných politikov, ktorí bez zábran vymenia blaho národa za blaho vlastné. Zo správ o stave demokracie vo svete, každoročne vydávaných organizáciou Freedom House, financovanou najmä americkou vládou sa potom dozvieme, ktorá slovenská vláda bola demokratická a ktorá nie. Informácie zo Slovenska dodáva Inštitút pre verejné otázky, ktorému roky šéfuje Grigorij Mesežnikov. Už vieme, prečo vlády, preferujúce národnoštátny záujem, neobstáli? Napríklad Mečiarova či Ficova?
Nebolo to dávno, v roku 1998, keď sa objavil politik ustavične omieľajúci jednu mantru, že najhorší vlastník je štát, aby vypredal strategické podniky cudzím štátom. Dokonca aj také citlivé odvetvie pre bezpečnosť štátu ako telekomunikácie. Slovenská energetika, plynárenstvo… prispievajú do rozpočtov našich západných priateľov. Ibaže štáty nemajú priateľov, iba záujmy. Presvedčil nás o tom Šimečka st., keď sa pochválil tým, ako sme pomocou Sorosových peňazí odstránili od moci Mečiara. Aj Ján Čarnogurský považuje porážku Mečiara za veľké víťazstvo KDH. Ani vládnuť s komunistami mu neprekážalo, veď vládli v štáte, ktorý nechceli. A ako?
Ešte v roku 1998 sme mali veľkú šancu zachovať si strategické podniky na ekonomický rozvoj štátu, keby ich nastupujúca Dzurindova vláda nevypredala. A dnes tri miliardy eur ročne putujú za hranice Slovenska. Zišli by sa. Bolo by aj na vydávanie Svedectva …
Politickí väzni komunizmu už v roku 1990 založili Konfederácia politických väzňov. V roku 1999 dospeli k rozhodnutiu, že v názve organizácie nemôže chýbať akcent na protikomunistický odboj a na sneme zmenili názov na Zväz protikomunistického odboja. No platforme KDH sa to nepáčilo! Založili vlastnú, kádehácku, so starým názvom. A vidíme, že spoločnosť skôr akceptuje organizáciu, ktorá v názve nemá protikomunistický odboj než tú, ktorá sa samotným názvom vyhraňuje voči komunizmu. Aj v tomto prípade politika KDH dokazuje, že sa síce verbálne dištancuje od komunizmu, no prax je iná. Napokon ostatným dôkazom je obhajoba progresívca, bývalého podpredsedu NR SR Michala Šimečku, ikonou KDH Františkom Mikloškom.
Za zmenu štvrtého článku v ústave sme zaplatili veľmi veľa. A ani sa toho tak veľa nezmenilo. Na ideológiu komunizmu nadväzuje progresivizmus. Západná Európa prijala koncept ideológie rodovej identity, takže novela Ústavy SR v prospech návratu do prirodzenosti ľudského života je malým zázrakom. Aj preto, že KDH znovu zradilo.
V roku 1989 študenti skandovali máme holé ruky… A čo dnes?
Eva Zelenayová
O autorke: Ing. Eva Zelenayová je dlhoročná novinárka, spisovateľka a publicistka, pôsobila aj ako poslankyňa NR SR, aktuálne je šéfredaktorka časopisu Svedectvo, ktorý vydávajú bývalí politickí väzni z PV ZPKO, III.odboj
Ilustračné foto : PV ZPKO
17. november 2025 05:54
