Aj dvaja zarytí politickí konkurenti, stojaci na opačných názorových barikádach, dokážu nájsť spoločnú reč. Tomu hovorím skutočné umenie politiky. Musíte zvládnuť len takú „maličkosť“ – sám seba nepovažovať za pupok sveta, svojho štátu, svojho mesta, politiky, či opozície… Na to musíte potlačiť maxiego, postavičku psychopata či narcisa.
Pre skutočne veľkých ľudí a osobnosti to problém nie. Paradoxne s tým majú problém prízemné postavičky, ktoré sa driapu v politike nahor a sú schopné ísť aj cez mŕtvoly a chceli by sa dotiahnuť na tie skutočné štátnické osobnosti, ale na to nemajú. A preto ziapu, kvákajú, nálepkujú, šíria paniku, hrôzostrašné scenáre a seba do nich vkladajú ako jediných záchrancov. Určite si tam viete dosadiť aj u nás, aj z cudziny zopár mien.
Ale dá sa to aj inak. „Môžete povedať, že áno.“ Donald Trump takto prekvapil reakciou na otázku – ktorú ako povinné čítanie vyslovia angažované postavičky liberálno-progresívnych presstitútov z korporátnych médií – že či je fašista. Po boku starostu New Yorku Zohrana Mamdaniho pôsobil dokonca ako spojenec!
Liberálne médiá sú zaskočené, sú paf!, že konflikt sa nekoná. Prečo? Lebo najmä Trump ukázal, že mu záleží na blahu ľudí v jeho krajine v každom meste, bez ohľadu na to, kto tam šéfuje radnici a aké má presvedčenie. Že rešpektuje vôľu väčšiny Newyorčanov, aj keď s ich voľbou nesúhlasí.
Si predstavte nasledovnú slovnú výmenu a čo by sa po nej stalo v Slovensku? Trump označí Mamdaniho za „komunistického starostu“ New Yorku a on tvrdí, že jeho administratíva najväčšieho amerického mesta bude „Trumpovou najhoršou nočnou morou“ a ešte ho nazve aj „fašistom“.
Takéto niečo, spojenie koalície a opozície vo veci dobra ľudí, národa či štátu je u nás, žiaľ, nemysliteľné. Najmä liberáli, v súčasnosti po ére dezolácie, sú ako sršne – neustále musia bzučať do médií a hľadajú si, do koho by pichli svoje žihadlo. A je im úplne jedno, ak tým poškodia národno-štátny záujem Slovenska či ľudí.
To je ten obrovský rozdiel medzi politikou kaviarenských liberálnych povaľačov a skutočnými štátnikmi.
Možno aj preto sa trecie plochy v politike aj v médiách vedú nevedú o podstate – pretože niektorí hoštapleri vo vysokej politike jednoducho na to nemajú – ani odborne, ani ľudsky.
A tak len štekajú, šíria hrôzostrašné scenáre, zvolávajú ľudí na námestia, kde im stačí ziapať bludy pri komparze z ulice, ktorý ani nevie zaspievať…
To je reálny obraz slovenskej politiky, pardon, opravujem sa: „politiky na Slovensku“ tých, ktorí Slovensko v srdci nikdy nemali, ani mať nebudú, teda ani lásku k národu, ľuďom, ani zodpovednosť a dokonca necítia ani hanbu za hádzanie polien pod nohy.
Takže ten Západ môžeme dobiehať ekonomicky aj sto rokov, ale nikdy, ani do skončenia sveta, vyspelý svet nedobehneme s progresívnymi liberálmi a tupohlavými populistami, ktorých odbornosť začína a končí pri floskule „dá sa to aj lepšie“… Len vám nikdy nevedia povedať ako a za jediné riešenie na boľševika považujú odstránenie tých, čo sú aktuálne pri moci.
A toto je tá skutočná najhoršia nočná mora Slovenska.
Rafael Rafaj
O autorovi: Rafael Rafaj (Mgr.) je novinár, vyštudoval Katedru žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Autor, publicista, analytik, mediálny a komunikačný poradca, lektor. Ako poslanec pôsobil šesť rokov vo Výbore NR SR pre kultúru a médiá. Vyhodnotili ho ako najaktívnejšieho poslanca vládnej koalície (2006-10). Zaoberá sa mediálnou a komunikačnou politikou, slobodou slova a prejavu a pôsobeniu ideológií v politickom priestore. Zastupuje ako podpredseda bývalých politických väzňov v organizácii PV ZPKO, III. odboj a je čestným predsedom Inštitútu národnej politiky Ľ. Štúra.
Ilustračné foto: Pixabay
24. november 2025 05:58
