Rusko bolo z oficiálnej vrcholnej úrovne EÚ označené ako jej hlavná bezpečnostná hrozba, pretože po jeho víťazstve na Ukrajine sa ihneď vrhne na západnú Európu, aby ju mohlo za pomoci miestnych dezolátov a kolaborantov ovládnuť. Rusko je však tými istými kruhmi označované aj ako papierový tiger, zaostalá čerpacia stanica s jadrovými zbraňami.
Hoci sa Rusku vysmievajú, že si nevie poradiť ani s ďaleko menšou Ukrajinou, konečný cieľ Putina má byť podľa týchto kruhov obnovenie Ruského impéria, či ZSSR aj s Varšavskou zmluvou a pokračovať ďalej na Západ. V podstate nás, bežných občanov EÚ presviedčajú, že Rusko je na začiatku imperiálnej expanzie do západnej Európy, preto treba zbrojiť a pripravovať sa na vojnu , ktorá proti EÚ určite začne vraj ničím nevyprovokovane rovnako, ako to bolo v prípade Ukrajiny.
Stačí si nesprávne interpretovať pojmy ako sloboda a suverenita a konflikt je na svete. Sloboda všeobecne je právo rozhodovať sám o svojom konaní a zároveň povinnosť niesť za toto konanie zodpovednosť. Sloboda slova preto neznamená, že môžem hovoriť akékoľvek nezmysly, stačí niekoho uraziť a následky môžu byť aj fatálne.
Ukrajina bola suverénnou krajinou, preto sa mohla slobodne rozhodnúť o svojom smerovaní. Jej suverenitu čiastočne obmedzovala Budapeštianska zmluva, kde bola zakotvená jej neutralita, následne prenesená do ústavy. Ukrajina sa slobodne rozhodla zmeniť ustanovenia Budapeštianskej zmluvy, ako aj svojej ústavy, čím bola povinná niesť zodpovednosť za následky svojho rozhodnutia .
Snahou o vstup do NATO si Ukrajina aj NATO vedome vybrali cestu konfrontácie s Ruskom, ktoré malo na výber: kapitulovať, alebo bojovať.
Západu sa podarilo vytvoriť situáciu, kedy sa vojna proti Ukrajine stala pre Rusko nevyhnutnou, muselo prijať úlohu agresora a Ukrajina obete, čo malo umožniť Západu naložiť Rusku ekonomické sankcie, ktoré by viedli k jeho ekonomickému a spoločenskému kolapsu s následným rozpadom na množstvo na Západe závislých štátikov.
Výroba sankcií a propagandy
Tie sankcie mali spôsobiť kolaps Ruska nezávisle od toho, či by Ukrajina vojnu prehrala, alebo nie. V konečnom dôsledku Rusko malo kapitulovať tak, či onak. Málokedy sa podarí realizovať plán, zvlášť vo vojenských konfliktoch. Ukrajina sa ukázala byť silnejšou ako predpokladalo Rusko a Rusko sa ukázalo byť podstatne odolnejšie vojensky aj ekonomicky ako predpokladal Západ. Toto je reálpolitika, to o čo naozaj ide, všetko ostatné o hodnotách, demokracii, ľudských právach atď. sú len propagandistické žvásty .
V konflikte na Ukrajine účinkuje obrovské množstvo techniky aj vojakov na oboch stranách. Predstava ako by konflikt prebiehal, keby sa doň hneď na začiatku zapojilo NATO môže byť pre Rusov nepríjemná, pretože ich armáda bola značne ťažkopádna, na boj málo pripravená čo už vtedy mohlo viesť k použitiu jadrových zbraní.
NATO nezasiahlo, situácia sa výrazne zmenila a hrozba jadrovej apokalypsy sa odsunula. Zatiaľ. Pokiaľ sa v súvislosti s Ukrajinou prestane hovoriť o NATO, tak je celkom možné hovoriť aj o mieri. Naraz to nie je možné. To by si mal Západ konečne uvedomiť.
Slovensko, prvý spojenec nacistického Nemecka, sa už raz s ním zúčastnilo ťaženia proti židoboľševickým ruským barbarom v mene obrany akýchsi našich (spoločných) hodnôt.
Vťahovanie do vojny
Dunenie propagandistických bubnov figúrok ako generál Macko, pán Valášek a pán Korčok nás ohrozuje viac ako ruská armáda a takýchto indivíduí, najmä v strane PS, máme neúrekom.
Títo magori nás chcú zatiahnuť do vojny, s ktorou nemáme nič spoločné. Slovensko nemá reálny dôvod znovu pochodovať na Rusa ani pod vlajkou NATO, či pod vlajkou EÚ, skrátka pod žiadnou vlajkou. Pokiaľ však niektoré štáty EÚ a NATO majú neskonalú túžbu bojovať proti Rusku, tak nech si bojujú a financujú to sami.
Myslím, že to bol Goebbels, ktorý povedal, že č ím je lož neuveriteľnejšia, tým rýchlejšie sa stane vierohodnou.
Príbehy o tom, ako Rusko zaútočí na Európu, sú presne tým druhom lži, o ktorej (vcelku úspešne) presviedča západná verchuška obyvateľstvo západných krajín, aby jej uverilo.
Rusko je nesmierne bohaté, teritoriálne značne rozsiahle, s relatívne veľkým počtom obyvateľstva a na dostatočnej technologickej úrovni. Je to jediný štát na Zemi, ktorý dokáže fungovať autarkicky, úplne nezávislé od ostatného sveta.
Dôkaz, že Rusko Európu v podobe Európskej únie vôbec k ničomu nepotrebuje predložila samotná EÚ v podobe sankcií, ktoré uvalila na Rusko, čím sa dobrovoľne odstrihla od ruskej ekonomiky. Rusko následne preorientovalo svoju ekonomiku na Východ a nebyť sekundárnych sankcií kolektívneho Západu, tak neexistenciu vzťahov s EÚ prakticky vôbec nepociťuje.
Vplyvný americký politológ Zbygniew Bzezinski dospel k záveru, že Rusko nemôže byť bez Ukrajiny veľmoc. Z tohto záveru sa odvíjala politika kolektívneho Západu voči Rusku po rozpade ZSSR. Rusko zostalo naďalej nepriateľ, ktorému sa neuráčilo rozpadnúť, lebo nastúpil Putin a z toho chaosu nejako zázrakom vykorčuľoval.
Západ vymyslel aj pojem medzinárodný poriadok založený na pravidlách , vyplývajúci z diplomacie boja demokracie proti autokracii. Pre vysvetlenie: demokracia je režim priateľský Západu a autokracia je režim nepriateľský Západu, prípadne aj snažiaci sa byť neutrálnym. Na ostatnom nezáleží.
Rusko na názory pána Bzezinského a Západ nedbalo a stále upozorňovalo, že Ukrajina v NATO nie je dobrý nápad. Západ na to nedbal, čoho výsledkom je konflikt kolektívneho Západu s Ruskom na Ukrajine.
Trójsky kôň v boji s Ruskom
Len pologramotný hlupák nedokáže pochopiť, že Ukrajina sa stala trójskym koňom Západu v boji s Ruskom, pričom aj cieľ je rovnaký: Zničiť nepriateľa. Porážkou Ruska by sa Západ dostal k ohromnej koristi rovnako, ako udatní Gréci v Tróji. Čo by získalo Rusko víťaznou vojnou s EÚ? Nič. Vynakladať obrovské ľudské a ekonomické zdroje na to, aby získal nič, nikto nebude. Pravda, EÚ má ešte imigrantov, LGBTIQ+ ľudí a zelený údel. O to však Rusko záujem evidentne nemá.
Pokiaľ Rusko zvíťazí na Ukrajine, tak sa ďalej na Západ nepohne, nikto tam nie je ekonomický samovrah. Ibaže by sme Rusko veľmi poprosili, aby nás prišlo ochraňovať pred islamizovanou Západnou Európou. Ovládnuť vojensky teritórium EÚ s 500 miliónmi obyvateľov v Rusku nikoho ani nenapadne, jednoducho nemá na to vojenské ani personálne kapacity .
Pokiaľ sa EÚ zapojí do konfliktu na Ukrajine aj oficiálne, tak v prípade, že Rusko zvládne dostať sa na západnú hranicu Ukrajiny, môže pokračovať v bojoch aj ďalej na Západ. To by však už bola zrejme vojna zničujúca , ktorá by dostala západnú Európu do stavu približne začiatku 20. storočia, čím by prestala byť na dlhé desaťročia pre Rusko súperom, ak by sa z takej pohromy vôbec spamätala. O použití jadrových zbraní sa ani nezamýšľam, hoci niektorí magori z európskej verchušky o tom hovoria v podstate bezstarostne.
Máme sa teda naozaj Ruska báť?
Áno, Ruska sa naozaj musíme báť. Urobili sme z neho nepriateľa kvôli fiktívnej hrozbe pre našu bezpečnosť. Týmto činom nás zase Rusko logicky považuje za entitu, ktorá už reálne ohrozuje jeho existenciu , pretože žiaden štát, alebo ich zoskupenie by neviedol takú zbesilú vojnovú propagandu ako EÚ, pokiaľ by nechcel reálne vyvolať konflikt .
Usporiadať na pôde EÚ konferenciu, na ktorej sa reálne diskutovalo prečo a ako bude rozporciovaný ruský medveď nebol dobrý nápad. Ostatne, od prelomu milénia som prakticky nezaregistroval od EÚ žiadny dobrý nápad. V EÚ to vyzerá skôr tak, ako keď blázni prevezmú riadenie blázinca . Tento problém, ako aj problémy stále rýchlejšie meniaceho sa sveta musia v EÚ už riešiť politici nového typu, nie imbecili typu Leyenovej a spol. Riešením je aj zrušiť EÚ.
Rád by som ešte čitateľom vysvetlil, že pomalý postup ruskej armády na Ukrajine ešte nemusí znamenať boj na dlhé roky. Americká armáda vo Vietname mala 600.000 vojakov, nesmiernu prevahu vo vzduchu, obrnených silách, jednoducho vo všetkom. K tomu mali USA k dispozícii ešte miliónovú juhovietnamskú armádu. Po stratách asi štyroch tisíc lietadiel a vrtuľníkov sa USA z Vietnamu stiahli.
Ako to bude na Ukrajine? Na situáciu pred konfliktom si dobre pamätám, pretože som sledoval rozhovory ukrajinských a ruských politológov, ktoré sa podobali skôr zábavnej šou, čo u nás neexistovalo. Najhoršie na tom bolo to, že Ukrajinci považovali vojnu s Ruskom za niečo osudovo nevyhnutné. To som vtedy nechápal, niektorí z nich však prorocky konštatovali, že Ukrajina potom dostane to, čo si zaslúži.
Po vypuknutí konfliktu som sledoval situáciu priamo zo zdrojov, ktoré nepodliehali propagande žiadnej strane konfliktu. Bolo evidentné, že ruská armáda sa spoliehala na to, že väčšina ukrajinskej armády prejde na jej stranu. Viacero ukrajinských intelektuálov to dávalo najavo dosť presvedčivo. Ruská armáda preto nasadila do bojov malé sily a vojenské operácie viedla spôsobom, podobnému skôr policajnému nasadeniu.
V podstate sa vyhýbala priamym bojovým stretom, zrejme s cieľom aby Ukrajinci dostali chuť vzdať sa a spoločne s ruskými bratmi popiť vodku. Keď si to Ukrajinci uvedomili, spamätali sa, skonsolidovali a prešli do úspešnej protiofenzívy s plným bojovým nasadením.
Preto bolo Rusko ochotné uzavrieť mier v Istanbule nie až za tak pre neho výhodných podmienok. Aj preto už sebavedomá Ukrajina mierovú zmluvu na „dobrú radu“ Západu odmietla uzavrieť, pretože si namýšľala, že dokáže Rusko poraziť sama. Tak, ako na začiatku konfliktu situáciu zle odhadli Rusi, to isté sa stalo Ukrajincom a ich západným kurátorom po Istanbule. Pre ilustráciu situácie uvádzam počty bojujúcich vojsk na Ukrajine v tabuľke, pričom anglický originál je dostupný po otvorení českého textu nad tabuľkou viď ( TU ):
Porovnanie početných stavov ruskej a ukrajinskej armády v bojoch na Ukrajine:
Leto 2022 ruská armáda 150 000 ukrajinská armáda 950 000
Leto 2023 ruská armáda 600 000 ukrajinská armáda 1 050 000 (odhady CIA až 1.2 miliónov)
Leto 2024 ruská armáda 700 000 ukrajinská armáda 1 000 000
Leto 2025 ruská armáda 800 000 ukrajinská armáda 300 000 na fronte, a 400-500 tisíc v tyle
Ako to môže dopadnúť?
Počet obyvateľov Ukrajiny sa odhaduje na 25 až 30 miliónov. Rusko má s novými regiónmi približne 150 a spolu s Bieloruskom 160 miliónov obyvateľov. Tento ohromný demografický nepomer vyvoláva otázku, ako je možné, že sú Ukrajinci stále schopní bojovať?
Odpoveď je jednoduchá. Ukrajina už štvrtý rok funguje vo výnimočnom stave a permanentnej mobilizácii. Západ zase funguje ako tylové zázemie Ukrajiny, ako zdroj pracovnej sily, materiálu, výzbroje a financovania ekonomiky. Podobne fungovalo nacistické Nemecko, to však malo navyše k dispozícii nútene nasadených pracovníkov z okupovaných krajín a otrokov najmä z radov sovietskych zajatcov a židov. Z tohto dôvodu neskolaboval nacistický štát minimálne o rok skôr. Trochu preháňam, ale vyzerá to tak, akoby Ukrajina okupovala EÚ, rozdiel je však v tom, že aj Ukrajina je riadená mocenskými štruktúrami EÚ, ktorým pomáha nastoliť totalitnú diktatúru, eufemisticky nazývanú liberálna demokracia a tým aj ich neobmedzenú politickú a ekonomickú moc.
Vojnová situácia neberie na slobodu slova a demokraciu žiadne ohľady. Tu musíme hľadať dôvod prečo sa v EÚ naplno rozbehla propagandistická vojnová mašinéria.
Nezáleží na tom, že prakticky všetko sú nezmyselné propagandistické bláboly, lebo tie vlastne stierajú rozdiel medzi permanentnou prípravou na vojnu a vojnou reálnou. Vytvára sa tým akási virtuálna realita, ktorú prijíma hlavne mládež a progresívni intelektuáli s veriacimi ich sekty. Je zaujímavé, koľko vcelku rozumných ľudí dokáže uveriť výplodom gaunerov a ideologicky zaslepených fanatikov, hoci ich lož je do očí bijúca. Vyvolávanie vojnovej hystérie má spojiť všetky členské štáty tak, aby bruselská verchuška mohla prezentovať svoju jednotu a silu na svetovej scéne, čo sa jej však akosi nedarí.
Na záver si dovoľujem tvrdiť, že Rusko nepredstavuje pre EÚ žiadnu vojenskú hrozbu pokiaľ nedostane nejaký skvelý nápad na spôsob humanitárneho bombardovania, prípadne niečo ešte skvelejšie .
V prípade, že konflikt Ruska s EÚ z akýchkoľvek dôvodov vypukne, tak Rusko nebude EÚ obsadzovať, ale ničiť vojenskú a ekonomickú infraštruktúru tak, aby už viac nemala síl byť Rusku vážnym súperom. Obávam sa však, že nemecký kancelár svojimi zámermi učiniť Nemecko znovu veľkým dokáže zmeniť ruskú vojenskú doktrínu tak, že v prípade konfliktu spolu s Nemeckom zotrie Rusko z povrchu zeme aj celú EÚ. Následne dôjde zrejme k celosvetovému Armagedonu, pokiaľ sa do toho vložia aj USA. Existuje však minimálna možnosť, že USA cúvnu a nebudú si páliť prsty v atómovom ohni. Odporúčam preto všetkým radšej hamovať, ako banovať.
Pavel Fendek
O autorovi: Pavel Fendek (Ing.) je ekonóm, analytik v Inštitúte národnej politiky Ľudovíta Štúra a autor publikácií o deštrukcii ideológie neomarxizmu na našu civilizáciu. Jeho kniha Súmrak európskej civilizácie – barbari sa zmocňujú Európy vyšla v dvoch vydaniach na Slovensku, v Českej republike mu vyšla kniha Evropa ve smrtelném sevření multikulturalismu a islámu.
Ilustračné foto: generované umelou inteligenciou
24. november 2025 06:00
