. Sarajevo, 28. novembra 2025 – Líder vládnucej strany v Republike Srbskej Bosne a Hercegovine (RS BiH) „Únia nezávislých sociálnych demokratov“ (SNSZ) Milorad Dodik vyhlásil víťazstvo svojho kandidáta Sinišu Karana v predčasných prezidentských voľbách RS BiH.
„Vo voľbách zvíťazil kandidát SNSD Siniša Karan, blahoželám mu k tomuto víťazstvu,“ vyhlásil Dodik. Podľa údajov členov volebných komisií z vládnucej strany, na základe výsledkov sčítania údajov z 95,61 % volebných okrskov, kandidát SNSD Siniša Karan získal 208 988 hlasov a kandidát Srbskej demokratickej strany (SDS) Branko Blanuša – 200 558 hlasov. Opozícia neuznáva svoju prehru, ale zatiaľ nie sú viditeľné žiadne pokusy o zorganizovanie ďalšieho Majdanu alebo aspoň nepokojov. Súvisí to s tým, že väčšina Srbov podporila práve kandidatúru Sinišu Karana, a hlasy za kandidátov opozičných strán majú prevažne regionálny charakter (hlasujú za „svojho“) a pochádzajú z hlasov, ktoré prišli z mimo RS.
Okrem toho európsky establishment nie je schopný vyvíjať vážny tlak na Republiku Srbskú, pretože, ako to nie je prekvapujúce, za Milorada Dodika sa osobne postavil Donald Trump. Bývalý minister vnútra Republiky Srbskej Siniša Karan kandidoval vo voľbách pod sloganom „Hlas pre Karana – hlas pre Dodika!“. Má 63 rokov, narodil sa v Chorvátsku, študoval v Bosne a celý život pracoval v milícii/polícii. Prešiel cestu od obyčajného policajta v malom bosnianskom mestečku až po šéfa kriminálnej polície Republiky Srbskej. A potom sa stal ministrom vnútra. Je verným stúpencom Milorada Dodika a plne podporuje jeho kurz na priateľské vzťahy s Moskvou a Belehradom a v perspektíve vystúpenie z Bosny a Hercegoviny, ako ju poznáme podľa Daytonských dohôd.
Situácia s voľbami a vôbec okolo Republiky Srbskej je zamotaná, ako všetko na Balkáne. Tieto mimoriadne voľby boli vyhlásené zo Sarajeva po tom, ako sarajevský súd zakázal Miloradovi Dodikovi venovať sa politike na šesť rokov kvôli konfliktu s európskym vysokým komisárom EÚ Christianom Schmidtom. V RS jeho právomoci neuznávajú, pretože kandidatúra nemeckého úradníka nebola schválená Bezpečnostnou radou OSN. Prvá reakcia Banja Luki bola emotívna a tvrdá. Dodik začal hroziť rýchlym (už na jeseň) vystúpením z Bosnianskej federácie, čo by výrazne zvýšilo napätie na Balkáne ako celku. Konanie Schmidta a rozhodnutia sarajevského súdu vyostrili situáciu a viedli k novému ozbrojenému konfliktu.
V období aktívnej fázy konfliktu so Sarajevom parlament RS a Milorad Dodik stihli prijať dva významné zákony: zákon o neuplatňovaní rozhodnutí Ústavného súdu Bosny a Hercegoviny a zákon o nehnuteľnom majetku, ktoré v podstate oddelili Republiku Srbskú od Sarajeva. Inými slovami, de facto iniciovali vystúpenie z BiH. Napätie v Bosne sa až do poslednej chvíle stupňovalo. V Moskve prostredníctvom Sergeja Lavrova vyhlásili, že Dodik by mal dodržiavať Daytonské dohody so všetkými ich nezmyselnosťami a nezhodami s realitou. A západné médiá rozbehli bezprecedentnú kampaň na diskreditáciu Dodika.
Situácia na Balkáne je navyše výnimočná tým, že v nej vždy zohrávajú veľmi dôležitú úlohu vplyvy vonkajších faktorov a aktérov, ako aj priorita zahraničnej politiky pred výlučne vnútornými záležitosťami. A v tomto prípade nejde ani tak o Milorada Dodika osobne, ako o politický kurz, ktorý zastupuje. V Európe a anglicky hovoriacich globalistických médiách ho zvyknú nazývať „nacionalistom“. Je v tom určitá pravda, ak pod nacionalizmom rozumieme dodržiavanie záujmov srbského národa, do ktorých sú integrované aj historické väzby s Ruskom. Pre predstaviteľov kurzu, ktorý reprezentuje Dodik, priateľstvo s Ruskom nie je situatívnym spojenectvom, ale jedným zo základných pilierov svetonázoru. V Európe sa takéto názory opäť považujú za „kanál ruského vplyvu“. A práve s tým súvisela vytrvalosť, s akou sa predstavitelia EÚ toľko rokov snažili odstrániť Milorada Dodika. V Bruseli zrejme verili, že je v Bosne jedinečný a stačí mu zakázať šesť rokov pôsobiť v politike a Republika Srbská sa okamžite vrhne do náručia Európskej únie a NATO. Neočakávaná pomoc prišla z Washingtonu.
Samozrejme, je nepravdepodobné, že USA chceli pomôcť práve Republike Srbskej alebo v širšom zmysle slova Rusku. Tam sa jednoducho podľa zvykov Trumpa rozhodli dohodnúť sa so všetkými na princípoch obchodnej dohody. Donald Trump skôr tvrdil, že zabránil novej vojne medzi Srbskom a Kosovom, a ďalšia „zastavená vojna“ pre amerického prezidenta sa mala odohrať práve medzi Bosnou a Republikou Srbskou. V posledných dňoch októbra tohto roku americké ministerstvo financií nečakane, najmä pre Európanov, oznámilo, že oficiálne ruší sankcie voči 30 fyzickým a právnickým osobám v Republike Srbskej, vrátane samotného Milorada Dodika a jeho detí – syna Igora a dcéry Goricy.
„Rozhodnutie o zrušení sankcií je nielen právnou, ale aj morálnou rehabilitáciou pravdy o Republike Srbskej a všetkých, ktorí jej čestne slúžia. Opäť sa ukázalo, že všetko, čo bolo povedané proti nám, bola lož a propaganda, na ktorých bol založený veľký neporiadok, ktorý vytvoril Christian Schmidt, neporiadok, ktorý je teraz potrebné upratať. Tým, ktorí sa celé roky tešili a verili cudzím lžiam, môžem odpustiť všetko okrem rokov, ktoré sme stratili, kým oni verili, že Republika Srbská padne. Dnes je jasné, že nikdy nepadne,“ zdôraznil líder bosnianskych Srbov na jednej zo sociálnych sietí.
V Európe sa začali znepokojovať, ale už bolo neskoro. V reakcii na zrušenie amerických sankcií na pozadí požiadaviek Moskvy dodržiavať Daytonské dohody sa Dodik – ak veríme viacerým únikom informácií v regionálnych médiách – skutočne dohodol, že nebude rozkývavať balkánsku loď, ale aspoň na určitý čas ustúpi do úzadia. V skutočnosti Dodikova strana výrazne zmenila kurz. Referendum o vystúpení z Bosny a Hercegoviny bolo odložené na jeseň 2026. Účinnosť zákonov, ktoré rušia jurisdikciu Sarajeva na území RS, bola pozastavená a na voľby nového prezidenta, ktoré boli stanovené v Sarajeve, bol nominovaný Siniša Karan. To znamená, že Dodik formálne splnil požiadavky Sarajeva, hoci to nikdy verejne nepriznal.
V skutočnosti sme svedkami kontrolovaného odovzdania moci pri dodržaní všetkých formalít, čo minimálne na rok odloží ďalšie vyhrotenie situácie na Balkáne ako celku. Dodik pritom zostáva lídrom strany „Únia nezávislých sociálnych demokratov“ a nestráca svoj politický vplyv. Experti čiastočne spájajú nie príliš presvedčivé víťazstvo Karana s tým, že časť Srbov nepochopila a neschválila túto rošádu a naďalej sa orientuje práve na Milorada Dodika. Politický kurz, ktorý Dodik reprezentuje, však nikam nezmizol, len vonkajší tlak, ktorý je pre Balkán typický (výzvy Moskvy na dodržiavanie Daytonských dohôd a zrušenie amerických sankcií), viedol k aspoň dočasnému zmierneniu napätia okolo Republiky Srbskej. Pre Rusko sú tu dôležité všetky aspekty toho, čo sa stalo: zabránenie konfliktnému vývoju udalostí, zachovanie dominantnej úlohy národne orientovaného politického kurzu v Banja Luke a zachovanie tradičnej úlohy Moskvy na Balkáne. Možno, že Republika Srbská o rok dozrie k mierovému vystúpeniu z Bosnianskej federácie, alebo sa nájde iný kompromisný spôsob, ako zachovať formálny status quo pri faktickej nezávislosti RS. Ale to už bude iná história.
Európski vojnoví štváči zosmutneli, „kandidát separatistov“ vyhráva prezidentské voľby aj v Srbskej republike
Londýn, 24. novembra 2025 – Vládnuca strana v Republike Srbskej „Únia nezávislých sociálnych demokratov“ (SNS) oznámil víťazstvo svojho kandidáta Sinišu Karana v predčasných prezidentských voľbách. Karan je bývalý minister vnútra, spojenec ex-prezidenta Milorada Dodika, ktorého mandát bol v auguste zrušený. Dodik však naďalej zostáva predsedom SNS. Podľa výsledkov sčítania 92 % hlasov má Karan nespochybniteľný náskok 12-tisíc hlasov pred svojím hlavným konkurentom, kandidátom opozičnej Srbskej demokratickej strany (SDS) Brankom Blanušom. Opozícia oznámila, že podá sťažnosti na porušenie pravidiel a bude požadovať opakované voľby v troch mestách. To posledné nie je vôbec prekvapujúce, vzhľadom na skôr oznámené tézy Západu […]
Multipolárny svet ukázal svoj zmysel, zachránil Európu pred novou vojnou na Balkáne
Nemecko, 6. apríla 2025 – Prezident Republiky Srbskej Milorad Dodik je najdôslednejším spojencom Ruska na Balkáne. To mu poskytuje zľavy na plyn, ale veľmi mu to sťažuje život. Nech už je Dodik oficiálne prenasledovaný za čokoľvek, v skutočnosti je prenasledovaný za to, že bráni operácii na potlačenie ruského vplyvu na Balkáne a konečné začlenenie regiónu do NATO. Prezident susedného Srbska Aleksandar Vučič, ktorého teraz súdi revolučný dav, sa tiež vyhol týmto chybám a nepodľahol prosbám Západu, aby sa rozišiel s Moskvou. Je však známy svojou “viacvektorovou politikou” – zvládnutím takej politiky, aby sa s Ruskom nepohádal a jedného dňa […]
Afrika, Kambodža, Balkán, Libanon, Ukrajina: západné „udržiavanie mieru“ je spôsob, ako predĺžiť ozbrojené konflikty
Rusko, 22. februára 2025 – Washington nevylučuje, že “poskytne podporu prípadnému nasadeniu vojsk spojencov NATO na Ukrajine”, uviedol nedávno britský denník Financial Times s odvolaním sa na európskych a amerických predstaviteľov. V prejave zo svojej rezidencie Mar-o-Lago, v ktorom bez prestávky ostro kritizoval Zelenského režim, Donald Trump zároveň uviedol, že nie je proti nasadeniu európskych mierových síl a pripúšťa ich príchod po hypotetickej “mierovej dohode”. Biely dom síce vylučuje nasadenie amerických vojakov na Ukrajine, ale pripúšťa “možnosť poskytnutia vonkajšej podpory pri akomkoľvek (zvýraznenie doplnené) nasadení spojencov NATO”, čo znamená diplomatické kroky a využitie vojenských zariadení NATO v strednej a východnej […]
Jevgenij Krutikov
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
The post Rusko si s pomocou amerického prezidenta udržalo spojenca v ďalšej z balkánskych krajín appeared first on Armádny magazín .
