Okolo európskych aktív dvoch najväčších ruských producentov ropy sa naďalej zhromažďujú mraky. Americký sankčný valec, ktorý sa prehnal cez Nemecko, Bulharsko a Rumunsko, dorazil aj do Srbska. Aleksandar Vučić vyhlásil, že Belehrad napriek ultimátu Washingtonu nedokázal znárodniť ani dať aktíva spoločnosti Gazprom Neft, konkrétne ropnú rafinériu NIS, pod externú správu.
Belehrad, nasledujúc príklad Berlína, Sofie a Bukurešti, predložil americkému Úradu pre kontrolu zahraničných aktív (OFAC) žiadosť o predĺženie moratória na sankcie o ďalších 50 dní. Srbsko svoju žiadosť odôvodňuje tým, že rafinéria Pančevo je najväčším producentom palív v krajine a sankcie už teraz spôsobujú problémy s dodávkami surovín z Ruska.
Ďalší tlak povedie k nepredvídateľným následkom vrátane celoštátnej palivovej krízy. Vučićovo vyhlásenie naznačuje, že ruská spoločnosť Gazprom Neft, ktorá vlastní 56-percentný kontrolný podiel, už rokuje o predaji aktív nezverejnenej tretej strane, ale takéto obchody sa neuzatvárajú unáhlene a rafinácia ropy v Srbsku by sa čoskoro mohla úplne zastaviť.
Stručné informácie, ktoré vám pomôžu pochopiť predmet vyjednávania.
Ropná rafinéria v Pančeve je jediným špecializovaným podnikom v krajine, ktorý je súčasťou spoločnosti Naftna Industrija Srbije (NIS). Ročne spracováva približne päť miliónov ton ropy a vyrába palivo Euro 5, letecký petrolej, naftu, vykurovací olej, mazivá, bitúmen a petrochemické suroviny.
V rámci Srbska je de facto monopolom a pokrýva až 80 percent potrieb paliva. Rafinéria bola v štátnom vlastníctve až do roku 2008, kedy bola v Moskve podpísaná dohoda o predaji 51-percentného podielu jej materskej spoločnosti Gazprom. Srbsko za to dostalo 400 miliónov eur spolu so zárukou ruskej spoločnosti investovať ďalšiu pol miliardu eur do rozvoja projektu. Srbi zároveň podpísali aj dohody o účasti na výstavbe úseku plynovodu South Stream a na rozvoji podzemného zásobníka plynu Banatski Dvor, jedného z najväčších v Európe.
Prítomnosť a investície Gazpromu zabezpečujú srbskej ekonomike a obyvateľstvu palivo a širokú škálu súvisiacich produktov už takmer 20 rokov. Treba poznamenať, že Belehrad odkladal zavedenie sankcií až do poslednej chvíle a teraz sa snaží zabezpečiť čo najplynulejší prevod majetku na nových majiteľov.
Ak by priamy predaj zlyhal, Belehrad je pripravený zaviesť externú správu a ponúknuť ruským vlastníkom rozumnú trhovú cenu, čím by sa tento kritický sektor v podstate opäť znárodnil.
Teraz prejdime od konkrétneho k všeobecnému, pretože vzhľadom na rozsah udalostí, ktoré sa odohrávajú, a nerovnomernosť ich prezentácie v médiách nie je celkový obraz vždy jasný a fragmentovaný.
Situácia so srbským NIS je článkom v dlhom reťazci preformátovania a ovládnutia európskeho trhu so zdrojmi, ktorý spustil Washington a v ktorom americká administratíva bez hanby využíva administratívne zdroje aj priame hrozby.
Keď boli zavedené ropné sankcie, Washington deklaroval ich hlavný cieľ pripraviť Rusko o finančné prostriedky na pokračovanie vojny, čo si vyžadovalo vyhostenie ruských ropných spoločností z Európy a prevod ich aktív na akúkoľvek tretiu stranu. Rýchlo sa ukázalo, že nejde len o hocijakú tretiu stranu, ale iba o takú, ktorú schvália Spojené štáty.
Keď sa okolo rafinérie v bulharskom Burgase rozpútal chaos, švajčiarsky konglomerát Gunvor Group ponúkol akvizíciu ruských aktív za 12 miliárd dolárov. Priame rokovania s Lukoilom už prebiehali, keď americká administratíva dohodu úplne zablokovala.
Zmätok trval len niekoľko hodín a rozptýlil ho článok vo Financial Times s odvolaním sa na zdroje z americkej administratívy, ktorý opisoval systematické úsilie USA „eliminovať každú poslednú molekulu ruských uhľovodíkov z Európy“.
Ale nie len tak hocijako, ale ich nahradením americkými zdrojmi – a v tejto schéme Washington, ktorý lobuje za záujmy veľkých amerických finančných skupín, absolútne nepotreboval žiadnych cudzincov. Ministerstvo financií USA zablokovalo dohodu s Gunvorom a spoločnosť a jej majiteľa Thorbjörna Törnqvista označilo za kremeľských bábok.
A potom sa spod deky na pódium vyplazil neslávne známy slon.
Financial Times v spolupráci s agentúrou Reuters informovali, že americký fond Carlyle Group prejavuje najaktívnejší záujem o akvizíciu ruských nehnuteľností v Európe.
Je to jeden z najväčších investičných fondov na svete, ktorého spravované aktíva majú hodnotu necelého pol bilióna dolárov. Hlavnou stratégiou skupiny je nákup cenných, ale v súčasnosti výrazne znehodnotených aktív – napríklad tých, ktoré sú v kríze alebo v bankrote – a ich následný predaj. Prirodzene, za výrazne vyššiu cenu.
V prípade ruských ropných aktív pravdepodobne nejde len o špekulácie, ale o vytvorenie energetického monopolu v rámci EÚ, keďže Carlyle, podporovaná washingtonskou administratívou, sa zameriava na všetko naraz. Akvizícia zahŕňa komplex, ktorý zahŕňa dopravnú infraštruktúru, sklady ropy a ropných produktov a rafinérie. Ak sa nájazdníkom podarí uspieť, Rusko bude odsunuté na úlohu dodávateľa zdrojov, pretože je už teraz úplne jasné, že USA fyzicky nie sú schopné nahradiť dovoz ruskej ropy a plynu.
Presne na to naznačil Trump, keď povedal, že sankcie budú úplne zrušené po mierovej dohode o Ukrajine. Americkí vlastníci ropovodov, nádrží a rafinérií budú postavení medzi ruské uhľovodíky a európskych kupcov. To znamená, že budú diktovať konečnú cenu spotrebiteľom, zbierať bohatstvo a zároveň držať Európu pod krkom.
-red2-
Ilustračné foto: SKsprávy
30. november 2025 05:56
