Pri všetkých tých hanobiacich článkoch v slovenskej tlači, ktorých cieľom nie je vysvetliť, čo sa 14. marca 1939 na Slovensku stalo a prečo sa to stalo, sa podľa môjho názoru podarilo protislovenskému serveru Aktuality niečo, čo by sa dalo nazvať čaro nechceného.
Potrebovali uverejniť nejakú fotografiu, na ktorej by sa nachádzal prezident Jozef Tiso v pozícii, ktorá by ho „identifikovala“ podľa ich predstáv. A tak publikovali fotografiu z jeho príchodu na dožinkové slávnosti v Holiči v auguste roku 1942.
Vykladači slovenských dejín mali v minulosti problém. Prezident J. Tiso asi veľmi zriedka používal pozdrav, ktorý ako starorímsky (asi to v skutočnosti tak nebolo) zaviedol B. Mussolini a ktorý po ňom prevzala NSDAP v Nemecku a ďalší epigóni.
Fabulanti
V minulosti si pomáhali babrácky upravenou fotografiou z manifestácie pri privezení Pittsburskej dohody do Bratislavy začiatkom júna 1938, na ktorej J. Tiso so zdvihnutou rukou a vztýčeným ukazovákom na niečo poukazuje. Stačilo len prirobiť k ukazováku ostatné prsty a bolo vymaľované. Táto fotomontáž sa potom roky používala v rôznych publikáciách, kde bolo treba „zdokumentovať“ vyfabulovanú skutočnosť.
Ku cti redaktorom Aktualít treba pripísať, že našli aktuálnu fotografiu a tú publikovali. Podarilo sa im asi čaro nechceného, lebo na fotografii hneď vedľa prezidenta stojí guvernér Slovenskej národnej banky, nespochybniteľný hrdina všetkých hrdinov z obdobia rokov 1939 – 1945, starý otec dnešnej progresívnej poslankyne I. Karvaš.
Hoplá…
Pri pohľade na fotografiu možno povedať všeličo. Napríklad
pri blahovoľnom výklade postoja prezidenta J. Tisa by sa dalo povedať, že nehajluje, lebo jeho postoj skôr pripomína človeka, ktorý kýva príbuzným v odchádzajúcom vlaku. Pri vystretej a napnutej pravici guvernéra SNB, však nemožno pochybovať, čo v skutočnosti robí.
obr.: citovaná dobová fotografia. Zdroj: facebook/antonhrnko
Možno by sa bolo vhodné pristaviť sa pri okolnostiach, pri ktorých táto fotografia vznikla. Bol koniec augusta 1942 . Na východe sa rozhorela strategická operácia smerom na Stalingrad. V jej počiatočnej fáze pri dobytí Rostova na Done zohrala kľúčovú úlohu slovenská Rýchla divízia pod velením plk. J. Turanca.
Za vynikajúce strategické a taktické velenie operácie dostal vysoké nemecké vyznamenanie a bol menovaný za generála. Bol skutočne jeden z najlepších slovenských vojakov v druhej svetovej vojne. Pri nedávnom jeho jubileu sa prejavila typická slovenská roztrieštenosť.
Jedni ho do neba vychvaľovali, iní by ho neskutočne hanili. Len tak na margo poznamenávam, že keby mali v svojich esesáckych jednotkách takého generála Lotyši alebo Estónci, mal by pamätníky po celej krajine. Pre nich platí latinské Salus populi, suprema lex (pozn. red.: „blaho ľudu je najvyšším zákonom“) a v ich ponímaní sveta boj proti boľševikom (Rusom) je dôležitejší ako všetko ostatné.
Rozmýšľajme ďalej
V spoločnosti stále pretrvával názor, že Nemcov zastavila pred Moskvou len zima. O vojne ešte nebolo rozhodnuté a Nemci útočili. Treba byť so všetkými mocnými zadobre. Nejaké to gesto nás predsa nemôže odradiť. Treba odsudzovať krojovaných Detvancov, ktorí určite nemali ani tušenie, čo sa za „rímskym pozdravom“ skrýva. Odbojári sa tým len zakrývali. Asi tak. Zaujímalo by ma, čo si o tom myslí poslankyňa Karvašová, ktorá tak ostentatívne narušili akciu pripomínajúcu jej deda?
Na záver ešte jednu poznámku. Na zhromaždení v Holíči, ktoré pokračovalo po privítaní zachytenom na snímke, odznel aj ostrakizovaný prejav prezidenta J. Tisa, v ktorom publikovanej podobe v novinách Slovák sa nachádzajú vety, ktoré mali usvedčovať prezidenta, že deportácie schvaľoval, lebo príprava a realizovanie tohto obludného činu sa mu dokázať nepodarilo.
Jozef Tiso sa nikdy k tým slovám nepriznal a tvrdil, že nič takého nepovedal. Pred Národným súdom ako svedok obžaloby bol aj I. Karvaš. Ako všetci ostatní svedkovia aj on svedčil, že si nepamätá, žeby niečo také prezident povedal. Aký z toho bol záver predsedu NS I. Daxnera? Vraj keď to v Slováku nedementoval, tak s tým súhlasil.
Veru tak. Dejiny netvoria len idealizovaní hrdinovia a podliaci. Dejiny tvoria ľudia z mäsa a kosti so svojimi krátkodobými i dlhodobými plánmi, preto všetkých tak treba aj posudzovať.
Mali by sme posudzovať veci ako a prečo sa stali, nie každý deň vešať a adorovať ich účastníkov podľa toho, ako sa nám páčia.
Myslím, že už aj dnešní naši politici majú skúsenosť, ako veľkí pristupujú k malým a aké sú možnosti malých im oponovať. Najmä, keď máte vo vnútri tých, ktorým je záujem veľkých to najdôležitejšie!
Anton Hrnko
Ilustračné foto: A. Hrnko. Zdroj: archívna snímka autora
18. marec 2026 05.56
