Sex, drogy, prepojenia na Moskvu, „vlastizrada“, špionáž, odpočúvanie nejakým „investigatívnym“ novinárom… Špinavá kampaň v Maďarsku vtiahla do bahna zákulisných hier nespochybniteľne cudzích tajných služieb aj Slovensko. Jav má však hlbšie korene aj dosah. Ukazuje sa, že je univerzálnym nástrojom manipulácie.
Tak trochu predvídateľné servírovanie diskreditujúcich informácií, keďže Slovensko a Maďarsko spolu tlačia nielen na Brusel, ale aj na zelenského režim, ktorý obom štátom robí prieky a snaží sa o zmenu vlád, ktoré by Kyjevu vyhovovali. Oba štáty sú totiž pod ekonomickým a aj politickým tlakom, keďže sa stali objektom energetickej krízy z nedostatku ropy, v ktorej má prsty opäť Kyjev. Tak ako v rokoch 2008/9, keď nám spôsobil plynovú krízu, súbežne pôsobiacu v zimnom období s globálnou hypotekárnou a následne finančnou krízou.
Asi neprekvapí, že Kyjev (paradoxne s historickým titulom „matka ruských miest“) je v rusofóbii hlavným spojencom Bruselu až tak, že Európska komisia nechráni záujem svojich dvoch členov, ale zelenského režim. Bruselu aj Kyjevu tak vyhovuje spôsobiť čo najviac problémov práve tým dvom štátom, vzdorujúcim spolu aj voči ideologickým bludom bruselskej verchušky, ktorá fanaticky cez fetiš migrácie a green dealu, spolu s neracionálnym odstrihnutím sa od bezpečných a lacnejších ruských energonosičov pácha už ekonomickú a civilizačnú samovraždu Európy.
Ruská karta
No bežným ľuďom, konzumentom mediálneho mainstreamu a politického teátra sa aj vďaka po moci nadržanej opozícii v Maďarsku aj v Slovenskej republike, predhadzuje ošúchaná ruská karta. Tá totiž v európskom priestore vždy zaberie a ľudia tak zabudnú na podstatnejšie qui bono – v koho prospech? Lebo pre bežných ľudí toto pánske huncúctvo určite nie je financované.
Podstatné na vyťahovaní kariet z klobúka je však otázka, kto disponoval technickými možnosťami na odpočúvanie azda druhého najdôležitejšieho muža Maďarska? A zjavne nejde len o jeden náhodný telefonát, čisto „náhodne“ s druhým najdôležitejším mužom ruskej politiky – Lavrovom.
Vypusteným balónikom o akomsi kde sa vzal, tu sa vzal zázračný investigatívny novinár, môže uveriť iba nositeľ IQ húpacieho koníka alebo nenávistnou propagandou už zmanipulovaný človek. Ani vytiahnutie ďalšieho zajaca v tomto cirkuse pre naivné oči – Investigatívne centrum Jána Kuciaka, ktorého vlákna smerujú až do Spojených štátov, nemôže prekryť podstatnú otázku – akými prostriedkami túto špionáž mohol niekto spáchať?
Kto, okrem tajných služieb cudzích vlád a možno nejakej izraelskej bezpečnostnej agentúry by mohol disponovať takouto pomerne drahou a použitím nelegálnou technológiou? Navyše v druhom prípade by sa musel neustále pohybovať v dosahu najmenej desať kilometrov od záujmovej osoby – Szijjártóa, ktorý viac lieta lietadlom ako sa vozí autom? A vraj mal pravidelne tomu Lavrovovi telefonovať priamo z Bruselu… Toto už zdravý rozum nemôže zhltnúť aj s navijakom. Ostatne, kto tú udicu v ruke vlastne má?
Kto má odpočúvacie možnosti?
Ten kto má takéto zdroje, má zjavne aj značné financie a evidentne má aj vplyv na médiá hlavného prúdu, konkrétne mocenské krytie a politické záujmy v tomto priestore. Do tajničky o dvoch neznámych by sme mohli ešte priradiť opäť Ukrajinu, keďže zhodou okolností práve jedna z jej tajných služieb práve v tomto čase (sic!) vypustila spravodajský balónik, že disponuje údajne dôkazmi o zdieľaní bezpečnostných a spravodajských informácií Moskvy a Teheránu. V preklade: Moskva dáva presné lokalizačné údaje o amerických cieľoch pre iránske drony a rakety…
Niekto sa snaží týmto manévrom posunúť administratívu USA ďalej od Moskvy a bližšie ku Kyjevu, keďže ten stráca angažovaním sa U.S. Army v špeciálnej vojenskej operácii voči Iránu záujem aj možnosti podporovať vojenské úsilie kyjevského režimu proti ruskej špeciálnej vojenskej operácii.
Faktom je, že v ostatnom čase sa rozmnožili nelegálne získané nahrávky na citlivé témy a k horúcim udalostiam.
Denník POLITICO spustil bezpečnostnú kontrolu po tom, čo neznámy aktér zverejnil na YouTUbe súkromný telefonický rozhovor medzi jedným z jeho reportérov a predstaviteľom EÚ o otázkach súvisiacich s Maďarskom a Ukrajinou. Serveru sa nepodarilo určiť, ako a kto mohol nahrávať a kto bol zodpovedný za jej zverejnenie.
V čase sabotáže na plynovod Nord Stream prebehla informácia o odpočúvaní dánskej premiérky, zrejme Spojenými štátmi. Týždeň pred voľbami v Slovinsku tam vraj pristálo lietadlo s tromi bývalými spravodajskými expertmi z vplyvnej súkromnej izraelskej bezpečnostnej agentúry údajne s cieľom ovplyvniť voľby, ktoré však aj tak nevyhral, súc len s tesnou prehrou, opozičný líder Janša. Pred rumunskými prezidentskými voľbami mala dokonca Európska komisia zasahovať do volieb, ktoré zrušili – vraj z dôvodu ruského vplyvu… a podľa majiteľa platformy Telegram ho v tej istej veci kontaktovať aj francúzska tajná služba. No a progresívno-mainstreamoví europoslanci zhodili zo stola žiadanú diskusiu o ovplyvňovaní národných volieb Bruselom.
Ukrajinská stopa
Nuž a naša antislovenská opozícia si teraz našla záchranné lano, vedúce opäť k ruskej stope, keď údajne sprostredkovanú návštevu expremiéra Pellegriniho v Moskve (2020, čiže šesť rokov stará udalosť aj informácia – z hľadiska digitálneho veku je to informačný pravek, ktorý už nikoho nezaujíma) mal zariadiť cez telefonát, ktorý zázračne zachytil investigatívny maďarský novinár… Nuž černota ako v pekle, ktorú neprekryjú ani tie nastrčené biele „investigatívne“ kone, ktorým niekto z vyššie identifikovaných nechal nahrávku buď na stole alebo rovno poslal do počítača.
Podľa najnovším informácií šéf úradu maďarskej vlády Gergely Gulyás uviedol, že existujú verejne dostupné informácie o tom, že investigatívny novinár portálov Vsquare a Direkt36 „vykonával špionážnu činnosť proti vlastnej krajine v spolupráci s cudzím štátom“. Asi už neprekvapí, že má ísť o Ukrajinu.
Darmo sa novinár vykrúca floskulami o ruských agentoch a statusom novinára v 21.storočí. K tomu istému zdroju smeroval totiž identické obvinenie aj americký prezident Donald Trump. Ten na sociálnej sieti Truth Social obvinil Ukrajinu z úmyslu zasahovať do jeho prezidentských volieb v roku 2024.
V príspevku tvrdí, že USA zachytili komunikáciu ukrajinskej vlády, v ktorej sa diskutovalo o sprisahaní s cieľom nasmerovať peniaze na znovuzvolenie Joea Bidena. A pikoška? Tie stovky miliónov prišli pôvodne na podporu „zelenej transformácie“ Ukrajiny…
A tak novinárske ego už svoju špinavú prácu – samozrejme v mene transparentnosti a „odhaľovania pravdy“ pre (zatiaľ) neznámeho strojcu tejto (geo)politickej hry viac ako pre verejnosť už zariadi to, čo skutočný páchateľ chce, aby sa stalo. A všetci budú zašpinený, len tie tajné služby v úzadí si nakoniec budú mädliť ruky. Veď tou jednou ruskou kartou dokážu zariadiť v pokri výhru pre seba pri viacerých hráčoch a stoloch, pardon, vo viacerých štátoch naraz!
A že sa pri nej zvezú aj nejaké tie opozičné a mediálne postavičky aj v Maďarsku, aj na Slovensku? Malý detail na tejto šachovnici. Figúrky, ktoré budú poslúchať, lebo vedia, že Tí v úzadí vedia podstatne viac.
Pýtate sa, kde sú fakty, kde je pravda, objektívnosť, občianska aj národná suverenita? A kde sa podeli ľudia, občania a voliči? V týchto spravodajských hrách sú len sekundanti, ktorí podľa cirkusového, pardon, mediálneho predstavenia idú ako zhypnotizovaní do volebných miestností a hodia svoj lístok tak ako mainstreamový vietor zafúka. Game is over – hra sa skončila, zabudnite. No, prídu ďalšie hry.
Rafael Rafaj
O autorovi: Rafael Rafaj (Mgr.) je novinár, vyštudoval Katedru žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Autor, publicista, analytik, mediálny a komunikačný poradca, lektor. Ako poslanec pôsobil šesť rokov vo Výbore NR SR pre kultúru a médiá. Vyhodnotili ho ako najaktívnejšieho poslanca vládnej koalície (2006-10). Zaoberá sa mediálnou a komunikačnou politikou, slobodou slova a prejavu a pôsobeniu ideológií v politickom priestore. Je členom Slovenskej asociácie novinárov a čestným predsedom Inštitútu národnej politiky Ľ. Štúra.
Ilustračné foto: generované umelou inteligenciou
27. marec 2026 05:56
