Od pondelka som sa zaoberal citátmi z knihy Emila Páleša o archetype zvanom Venuša. Dať to na fejsbúk, či nie? Vzišlo z toho, lebo som sa nevedel rozhodnúť pre niečo konkrétne a aj som uznal, že ak niekto nepochopí kontext, pochopí zle. Aj toto určite mnohí pochopia zle, lebo si možno aj prihrievam svoju polievočku a že som dlho nepísal a že až teraz keď zomrel Peter Králik. Nuž veru z neuveriteľnej únavy ma naozaj jeho smrť prebrala, aj prefackala, aj ranila …. Som veľmi emotívny človek, no našťastie mi bol nadelený zrejme aj určitý zmysel pre sebakontrolu a azda si možno namýšľam, že aj niečo viac a to je analýza zmyslu, že prečo sa deje to, čo sa deje. Dosť bolo o sebe, poďme prv k tomu archetypu Venuše. Peter Králik mi raz naznačil, že čo sa týka duchovna, tak inklinuje ku gnóze (gnostické kresťanstvo). Ťažko povedať ako to chápal on, pretože napríklad Emil Páleš predposledný cyklus relácii o šťastí staval práve na tézach gnózy a viem, že Peter Páleša mierne povedané – nemusel. Gnóza podľa Pálešovej knihy Angelológia dejín patrí k archetypu Venuše. Toto ale nebolo to hlavné, čo ma zaujalo a čo som chcel pripomenúť a nejako o tom meditovať či prakticky použiť. A vlastne sa to týka aj Solovjova. Venuša, resp. krása chce spojiť ideálne s hmotou. Je mostom medzi ideálnym a hmotou. Ozýva sa v láske, v umení a všade tam, kde je úcta a obeta k niečomu vyššiemu. Lenže je vysoká idea a jej padlá podoba, a čo sa týka Venuše, tak tým, padlým je Lucifer. Padlým, lebo už preháňa, buduje falošné svety, ilúzie, klamy. A to aj pod vplyvom drog, falošných ideologických predstáv a pod. Že keď sa zamilujeme, zamilujeme sa v skutočnosti do ideálu, do osoby aká by mala byť a to nás mýli a potom sme sklamaní. Venuša hlavne vo vyhranení Lucifera (Ranná zora) je za romantizmom, aj za samovrahmi, či predčasne zomrelými. Pre vyšší ideál. Možno aj homosexualita je určitým druhom venušanského archetypu. Človek je ale mnohorozmerný, nie každého ovládne iba jeden princíp, hoci môže byť rozhodujúcim. A nakoniec je tu jeho Ja. Veď Peter tú mnohorozmernosť často aj zdôrazňoval. Židovskí predkovia, Ukrajinskí a takí a hentakí …. Mimochodom u mňa v rodine pred týždňom niektorí zažili šok, lebo som si konečne ja škót kúpil niečo aj pre seba, po čom mi srdce piští už aj desiatky rokov – židovský svietnik. No sedemramenný nemali, iba na Chanuku (veď kresťanských chórov anjelov je tiež deväť!) , ale aj tak som sa išiel od radosti zblázniť, že mi ho žena dovolila kúpiť. Čo som najviac chcel zdieľať z Pálešovej knihy Angelológia dejín, tak to sa tákalo hlavne záveru, kde argumentuje, ako je darvinizmus a hlavne fixácia sa iba naň uctievaním Lucifera, pretože on dáva ten klam, že láska je tu iba o množení a pod. Láska je tu ale hlavne pre duchovný rast. Párovosť v prírode individualizuje, dáva výzvy ku konaniu, ktoré speje k duchovnej evolúcii. Je zriedkavé, že sa niekto povznesie nad svoj predurčený stav či už tela, duše a pod. Osobne som sa aj dnes nad tým zamyslel, že ako sa to deje. Ak to máme, tak kde to je? Čo to je? Tzv. moderná veda tvrdí, že slobodná vôľa ani neexistuje. Máte to povedzme v Denníku N. Spomínam si, ako Peter raz dal na FB status o tom, že sa bojí o otca, ktorý ako 70 ročný ide kdesi vlakom. Ja som na ten status myslel často. Že ako sa má jeho otec a aj ja mám rodičov a tak. Čiastočne v súvislosti aj s týmto mi napadlo, či sa Peter nesnaží vo svojom konzervativizme, ktorý je ale iba čiastočný, iba vyhovieť rodine. Alebo má psychologickú dilemu. Lenže toto máme viac-menej všetci, všetci máme rodinu. A teda vidím, že Peter sa ku konzervativizmu priklonil slobodne, teda zo svojho Ja. V súhrne s veľa faktormi. Že bol gay a pod. Ale Peter ak by žil, by určite nesúhlasil s tým, že je konzervatívec. On bol proti sobášom homosexuálov práveže z pozície libertariánstva. A tu sa znova vrátim ku gnóze. V základoch nie sú veci také, či onaké, resp. treba im dať pojivo a to je krása a láska. Peter Králik zomrel na infarkt po zápale srdcového svalu. Sú názory, že to mal z kadečoho pokútneho, ale nepatrí sa mi tu rozoberať klebety. No akokoľvek by to bolo, človek má zásluhy to tej miery, do akej má aspoň zámer urobiť svet lepším. A on sa snažil, ten most tam bol, hlavne medzi mainstreamom a alternatívou. Ale musím povedať, že ako to bolí, keď si to ani jedni, ani druhí neuvedomili … Spejem ku koncu a tak hodilo by sa niečo o piete a pod. a zarečniť aj o pamiatke a pod. Áno, aj to. No mne teraz stekajú slzy po tvári, ako som si uvedomil práve tú ideu, to posolstvo, ktoré tkvie v práci, či v snažení Petra Králika. On staval mosty, teda sa aspoň o to snažil. Ja nechcem hovoriť o nejakej jeho pamiatke, lebo on tu medzi nami reálne existuje a tým vôbec nemyslím nejaké duchariny …..