Prekvapuje nás, keď mladá generácia ani netuší, ako žila spoločnosť pred rokom 1989? Čo musela generácia novembrových politikov urobiť, aby sme dnes žili v usporiadanom právnom štáte? A odkiaľ by to mali vedieť? Pripravila niektorá z historických inštitúcií publikáciu, aká by im to vysvetlila? Usporiadala verejnoprávna televízia diskusné relácie?
Naopak, keď Milan Ďurica vydal publikáciu Slovensko a Slováci , v ktorej iba chronologicky usporiadal heslá významných historických udalostí, musela byť stiahnutá a zlikvidovaná. Prečo? Lebo istá časť spoločnosti ju neprijala a urobila kroky na medzinárodnej úrovni na jej diskreditáciu. Dokonca aj dnes máme bývalých politikov, čo spochybňujú názor, že v Slovensku pôsobili a pôsobia vlády s národno-štátnou orientáciou i také, kde si politici uspokojovali a uspokojujú iba svoje vlastné ambície.
Ateizácia a bližšia košeľa
Jasným príkladom sú poslanci federálneho zhromaždenia , ktorí si v roku 1992 odhlasovali koniec mandátu, lebo hlasovali za zánik federácie, čím umožnili ústavnou cestou vznik samostatného Slovenska. A naopak, poslankyňa za SaS na novinársku otázku v televíznej relácii či by hlasovala za predčasné voľby povedala, že nie, lebo má hypotéku 360 tisíc eur…
Tak teda vráťme sa do roku 1948 , keď po nástupe komunistov k moci došlo k znárodneniu všetkého národného majetku. Komunistická ideológia nepripúšťala súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov. Takže štát v roku 1989 vlastnil všetky priemyselné i poľnohospodárske podniky, zdravotnícke zariadenia, školstvo. A ešte jednu vec priniesli do života komunisti. Ateizáciu spoločnosti.
Komunistická ideológia založená na internacionalizme, vylúčení triednych nepriateľov, ateizácii zbavila ľudí Boha i morálky.
Železná opona
Isteže mohli vyznávať svoju vieru, ale iba súkromne. Podmienkou kariérneho postupu bolo vyrovnanie sa s náboženskou otázkou. Štáty východného bloku, teda tie, ktoré sa po vojne ocitli pod vplyvom Sovietskeho zväzu ako jednej z víťazných mocností, sa dostali do absolútnej izolácie od ostatného sveta. Hovorilo sa o železnej opone, ktorá rozdeľovala Východ od Západu.
Ľudia sa s veľkou nádejou pozerali na Západ, odkiaľ prichádzali správy prostredníctvom vysielačov Slobodná Európa, Hlas Ameriky i ďalších. Západ sa v ich predstavách stal svetom slobody, kam napokon mnohí emigrovali aj za cenu straty života.
Ale politika nie je humanitárna pomoc. Politici neprichádzajú s programom pomoci pre iné štáty. Politici vždy sľubujú lepšiu životnú úroveň pre svojich občanov. Západ vyčerpal svoje zdroje skončením koloniálnej politiky. Pozornosť obrátil na Východ. Mal svojich disidentov, svoje autority v rozpadávajúcom sa socialistickom systéme.
A kde ostal národ?
A čo sa stalo? V bývalom Česko-Slovensku sa symbolom nového veku stalo podanie si rúk Havla s Čalfom. Disidenta s komunistom. A čo ako prvé urobil disident Havel? Zrušil zbrojný priemysel na Slovensku, za čo zožal potlesk v americkom kongrese.
V roku 1989 sa z večera do rána zrušil socialistický poriadok a nastolil kapitalistický. Bez legislatívnych nástrojov. Bez skúseností z riadenia štátu. Pre jedných to bola príležitosť obohatiť sa, pre iných vízia dať ľuďom to, po čom desaťročia túžili.
Ale politika národno-štátnych záujmov v pazúroch nenásytného Západu sa presadzovala veľmi ťažko.
Veď vieme, že Západ vrhol množstvo peňazí na Zmenu v roku 1998 , aby odstránil od moci Mečiara. Pomocou intríg a najmä peňazí prišli k moci politici, čo samostatné Slovensko nechceli. Nastal jeho výpredaj. Miklošova mantra štát je najhorší vlastník mala ospravedlniť masovú privatizáciu strategických podnikov. Štátom na západ od nás…
Že mladí ľudia nemajú jasno v tom, čo sa stalo v roku 1989 a dodnes sa nedokážu zorientovať v politike, je chybou politikov. Kto im povedal pravdu? A komu by uverili v tomto mori hoaxov? Ale že politici nevedia rozoznať politiku na prospech národno-štátnych záujmov je číry alibizmus.
Kedysi sa razilo heslo „Pravda nás oslobodí“. Vydajme sa za ňou.
Eva Zelenayová
Autorka je bývalá poslankyňa NR SR, novinárka, šéfredaktorka časopisu Svedectvo
Ilustračné foto: SKsprávy
28. marec 2026 05:55
