Už chápem, prečo mnohí ľudia prestali sledovať a počúvať víkendové politické diskusné relácie. Ale občas by asi bolo načim, lebo tie „perly ducha“ stoja naozaj za to. Veď posúďte.
KDH bolo a je odtrhnuté od reality
Šéf KDH vyhlási, že súčasná opozícia bude po voľbách akože vládna koalícia „odkázaná na spoluprácu“. A vraj podmienkou bude pôsobiť bez ideológie. Pche! Totálny úlet alebo ďalšia toxická dávka farizejstva? Hlavná opozičná strana Progresívne Slovensko (PS) je projekt postavený čisto na ideológii. A nie hocijakej, ale ľavičiarsko-liberálnej, pôvodom neomarixtickej, ergo extrémistickej.
Bez progresivistických dogiem a vyhľadávania vnútorného a vonkajšieho nepriateľa by táto strana stratila svoj zmysel, takže je nereálne, aby súhlasila s návrhom kádehákov, že bude žiť bez svojich dogiem. Je tam totiž silné prepojenie na európske ideologické prúdy, ktoré budú hnať progresívcov do ideologickej politiky a pokračovať v kultúrnej vojne. Kádeháci to teda len opäť potrebujú zahrať na farizejov. Tak ako v 1998, keď boli v koalícii s postkomunistami (SDĽ), ktorí zas vyhlásili, že nebudú čakať, kým sa budú privatizovať už len trafiky…
Keď to Huliak dá na huliaka
Predstavte si, že by Kim Čong-un povedal, že nikdy nebude letieť na Mesiac s Američanmi… Niečo podobné zapotil aj Huliak v relácii. Vraj nebude spolupracovať s Republikou, lebo nejakí ľudia tam boli údajne odsúdení za „fašizmus“. Nuž aj súdruh od buka do buka miňister by mal dodržiavať zákony.
Tam platia aj červené čiary pred hurá kydačmi hnoja. Volá sa to prezumpcia neviny a platí, že nielen pred súdnym výrokom, ale aj po odpykanom treste na občana pozerá spoločnosť ako na nevinného a bezúhonného. To je totiž zmysel práva v demokracii. Ale možno sa s tým zoznámi aj súdruh terazky ešte miňister. Po voľbách, kde jeho stranička skončí so začiatočnou číslicou nula, bude možno musieť spolupracovať – ale s inými orgánmi štátu …
Juríková ako žiačka Stalina
Blysla sa v úvodzovkách aj „právnička“ a poslankyňa progresívcov Beáta Jurík(ová). Spolu diskutujúceho v relácii STvR Milana Uhríka (hnutie Republika) opakovane označila za „predsedu fašistickej strany” . V prípade poľovníka Huliaka by sme ešte oči mohli prižmúriť. Ale pri elitnej právničke? Ťažké si predstaviť, že by nepoznala zákony a aj konzekvencie za ich porušenie. V jej prípade priťažujúca okolnosť.
Ak by sme rovno nesiahli po Trestnom zákone, stačí si pozrieť ľahšiu váhu Občianskeho zákonníka na jej výroky. Označenie „fašista“ zasahuje do dobrej povesti a cti človeka, čo je v rozpore s občianskym zákonníkom. Dotknutá osoba sa môže domáhať nielen odstránenia výroku, ale aj ospravedlnenia či finančnej náhrady nemajetkovej ujmy.
Ale už fakt, že progresívna súdružka Jurík(ová) použila presne v dikcii hanlivú nálepku tak ako ju odporúčal vo svete používať kovaným komunistom diktátor Jozef Stalin („My ich budeme nazývať fašistami a oni sa nebudú môcť brániť“) na všetkých odporcov revolúcie odhaľuje to, čo neskryje jej outfit: neomarxistické politické gény, kam patrí aj názov jej materskej strany PS. Akurát, že progresivizmus dnes robí „kultúrnu revolúciu“. Lenže na prívlastkoch predsa nezáleží.
Uhrík sa z miery vyviesť nedal a vecne stanovil jasnú diagnózu: „Progresívci so svojou agendou úspešne zničili Európu a zničili by aj Slovensko. Nezmôžu sa nič, len na nálepkovanie a urážanie ľudí s akýmkoľvek iným názorom“.
Únia alebo superšát?
Z verejnoprávneho éteru tiež angažovane zaznelo, či vraj 26 (rozumej vojny chtivých) má brzdiť jeden vzdorujúci člen (rozumej Orbán) a že načo je takéto právo veta. Nuž a načo sú v boxe alebo v karate váhové kategórie? Má šancu uspieť 60-kilogramový športovec voči 110 kilogramovému boxerovi? Samozrejme za dodržania pravidiel boxu… odpoveď poznáme.
Ale načo logika a pragmatika zdravého rozumu, keď progresívci tlieskajú biologickým mužom v ženských športoch, kde rovnako nijaká vytrénovaná žena – napríklad aj v tom boxe (videli sme to mlátenie na olympiáde v Paríži) alebo v plávaní, kde z plaviek „transrodových“ plavkýň vytŕča ozdoba muža – nemá šancu.
Žijeme v bláznivom svete, v ktorom nám vládnu idioti a ideologickí fanatici. Zdravý rozum tu šancu rovnako nemá. Čím skôr si to však priznáme, tým skôr sa ich zbavíme.
Rafael Rafaj
O autorovi: Rafael Rafaj (Mgr.) je novinár, vyštudoval Katedru žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Autor, publicista, analytik, mediálny a komunikačný poradca, lektor. Ako poslanec pôsobil šesť rokov vo Výbore NR SR pre kultúru a médiá. Vyhodnotili ho ako najaktívnejšieho poslanca vládnej koalície (2006-10). Zaoberá sa mediálnou a komunikačnou politikou, slobodou slova a prejavu a pôsobeniu ideológií v politickom priestore. Je členom Slovenskej asociácie novinárov a čestným predsedom Inštitútu národnej politiky Ľ. Štúra.
Ilustračné foto: facebook autora
13. apríl 2026 05:58
