Quo usque tandem abutere, Catilina, patientia nostra, volal Cicero v rímskom Senáte. Ja spolu s ním tiež volám: Dokedy budú ešte niektoré úrady Slovenskej republiky zneužívať našu trpezlivosť?!
Obrátili sa na mňa priatelia z ťažko skúšanej slovenskej menšiny zo severnej Oravy a severného Spiša, ktorí sa cítia neuveriteľne ponížení a poškodení ničím nepodloženým uznesením vlády Slovenskej republiky uznávajúcim Slovákov na severnej hranici Slovenska za národnostnú menšinu tzv. Goralov.
Stáročia držali slovenskú zástavu na hranici proti nárokom Poliakov, zúčastňovali sa na slovenskom národnom živote, prinášali obetu v boji za slovenskú národnú emancipáciu a tu zrazu slovenská vláda im povie, že nie sú Slováci, ale národnostná menšina neexistujúceho národa.
Nikto sa nepýtal cca 80-tisíc Slovákov, či sa cítia Slovákmi aj naďalej, alebo chcú byť menšinou neexistujúceho národa vo svojom vlastnom štáte. Len na základe aktivít bývalého splnomocnenca vlády pre národnostné menšiny A. Ravasza, ktorý obchádzal v intenciách maďarskej iredenty s plným mešcom slovenské dediny na severnom Slovensku a presviedčal slabšie charaktery, aby sa nalepili na jeho lepák. Je mi to ťažko povedať, ale žiaľ na Slovensku je dosť ľudí, ktorí sú v dnešnej dobe ochotní za peniaze predať aj hrob vlastnej matky.
Našlo sa päť „aktivistov“, ktorí bez akéhokoľvek poverenia od svojich spoluobčanov podpísali Ravaszovi list žiadajúci vyhlásenie „Goralov“ za národnostnú menšinu. Predložili to už vláde Matoviča i Ódora, tie sa to však neodvážili spraviť. Musela prísť až Ficova vláda so SNS, ktorá tento nezmysel schválila bez jediného odborného stanoviska.
Je to určite absolútny svetový unikát, že národná vláda v národnom štáte odčlení nie nepodstatnú časť svojho národa a vyhlási ju za národnostnú menšinu neexistujúceho národa!
Ba čo viac, na stránke ministerstva školstva je oslavný text, ktorý víta schválenie novej „goralskej menšiny“ a minister Drucker sľubuje výučbu v neexistujúcom „goralskom“ jazyku. Ba pardon, jeden pokus o vytvorenie goralského jazyka tu bol.
Poliaci pri svojom expanzívnom zámere, keď si snovali svoje plány na pripojenie „neuvedomelých Poliakov“ zo severu Slovenska, platili jednému slovenskému renegátov F. Machajovi tvorenie goralskej gramatiky a goralského slovníka. Keď však roku 1920 získali severnú Oravu a Spiš, slovník putoval do koša a nastala tvrdá polonizácia.
Nuž a to čaká aj sever Slovenska. Myslieť si, že expanzívny duch poľského nacionalizmu vo vzťahu k „neuvedomelým Poliakom“ na severe Slovenska skončil, je scestné.
Žiadne Alle Menschen werden Bruder“ sa konať nebude! Akékoľvek oslabovanie národnej bdelosti sa nám nevyplatí. Skôr či neskôr – ak sa tento trend nezastaví – Poliaci sa o neuvedomelých svojich príslušníkov („Goralov“) prihlásia. Len asi sa dnes nenájde nejaký G. Husák, ktorý začujúc onú požiadavku okamžite ponúkol Gierkowi mikrobus, aby si mohol všetkých Poliakov odviesť domov.
Za neuveriteľnú drzosť považujem, že Ravaszov Inštitút Mateja Bella, ktorý podľa môjho názoru je len obyčajným nástrojom maďarskej iredenty a ktorý spískal celú záležitosť ohľadom vytvorenia „goralskej menšiny“, je ne Úrade vlády SR zaregistrovaný ako „goralská“ inštitúcia. O tom, akým spôsobom tento „inštitút“ vytvára počty „goralov“ píše pomerne zasvätene M. Majeriková-Molitoris.
Ja by som len chcel poukázať na mapu, ktorú tento najbližší spolupracovník ministra Druckera vo svojom „inštitúte“ šíri. Je to mapa goralského a rusínskeho osídlenia Slovenska. Je to čistý blud, ktorý sa dá porovnať len s nacistickou ideológiou „Blut und Boden“, teda krv a pôda. Keďže žiješ na pôde, ktorú ja považujem za „goralskú“, si Goral bez ohľadu, čo si myslíš ty o svojej identite. Tak nám medzi !goralské! obce zahrnul aj osady pri Bratislave, kam ušlo zo severnej Oravy asi 6000 Slovákov, aby sa vyhlo poľským represáliám. Žijú tam už asi v štvrtej generácii, dialekt neovládajú, teda komunikujú v štandardnej slovenčine, nemajú žiadnu afinitu okrem pôvodu s Goralmi. Pre Ravasza sú však „Goralmi“. Ani Goebels to ináč nevysvetľoval.
Omnoho nebezpečnejšie je však na jeho mape vyznačené rusínske osídlenie. Používa totiž ukrajinské šovinistické tvrdenie, že čo gréckokatolík, to Rusín! To už nie je hra na vytváranie „menšiny“. To je priame napomáhanie agresívnemu ukrajinskému šovinizmu, ktorý sa svojimi nárokmi na slovenské územie vôbec netají. Takáto mapa na oficiálnej stránke vládnej inštitúcie je vyslovene protištátna, spochybňujúca územnú celistvosť SR!
Je smutné, že po vyše tridsiatich rokoch existencie samostatnej a suverénnej Slovenskej republiky musím písať takéto články. Ale k inému výsledku sa ani nemôžeme dopracovať, keď jednu z kľúčových existenčných tém Slovenskej republiky, ktorou bezo sporu je národnostná politika, vydávame do rúk ľuďom lojálnym iným, nie SR!
Anton Hrnko
Ilustračné foto: A. Hrnko. Zdroj: archív autora
14. apríl 2026 05:54
