Teheránska panoráma je už desaťročia charakteristická nielen hustou zástavbou, ale aj tisíckami satelitných antén. Napriek opakovaným zásahom úradov ostávajú pre mnohých Iráncov oknom do sveta – vrátane sveta náboženských televízií zo Západu.
Ako upozorňuje historička Febe Armaniosová z Middlebury College, ktorá sa tejto téme venuje dlhodobo, práve kresťanské satelitné stanice zo Spojených štátov a Európy vysielajú do Iránu už viac než dve desaťročia. Vo svojom texte publikovanom na portáli The Conversation opisuje, že nejde len o náboženský obsah, ale aj o šírenie konkrétnej ideológie – často spojenej s predstavami o „konci sveta“ .
Apokalypsa ako súčasť vysielania
Niektoré programy vychádzajú z interpretácií Biblie, ktoré sú populárne najmä v americkom evanjelickom prostredí. Už v 70. rokoch ich rozšíril autor Hal Lindsey, ktorý vo svojej knihe vykreslil starovekú Perziu (dnešný Irán) ako protivníka v poslednom veľkom konflikte pred druhým príchodom Krista.
Podľa Armaniosovej tieto predstavy prenikli aj do televízneho vysielania smerovaného do Iránu. V čase vojenských konfliktov na Blízkom východe navyše naberajú na intenzite. Niektorí evanjelickí lídri ich využívali aj na mobilizáciu podpory a finančných darov zo zahraničia.
Šírenie kresťanského posolstva prostredníctvom médií má v regióne dlhšiu tradíciu. Už počas libanonskej občianskej vojny vznikli prvé televízne projekty, ktoré fungovali mimo bežných regulačných rámcov. Neskôr, po roku 2003, sa podobné aktivity rozšírili aj v Iraku.
„Mnohí evanjelici vnímali vojnu ako príležitosť na ‚duchovný boj‘,“ píše Armaniosová. Ten sa podľa nich odohráva medzi dobrom a zlom priamo v regióne, ktorý má zásadný význam pre biblické proroctvá.
V samotnom Iráne je situácia špecifická. Kým tradičné kresťanské komunity, napríklad arménska či asýrska, majú oficiálne uznanie, protestantské aktivity v perzštine sú prísne obmedzené. Konverzia z islamu je navyše nezákonná. Práve preto sa satelitné vysielanie stalo pre zahraničné organizácie kľúčovým nástrojom. Od polovice dvetisícich rokov umožňuje obchádzať kontrolu štátu a oslovovať divákov priamo v ich domácnostiach.
Armaniosová upozorňuje, že presné počty divákov nie sú známe. Samotné televízie však tvrdia, že ich programy prispeli k vzniku neoficiálnych domácich cirkevných skupín. Tie fungujú v utajení, často s podporou online komunikácie.
Tri rôzne prístupy
Medzi najvýznamnejšie perzské kresťanské kanály patria SAT-7 PARS, Nejat TV a Mohabat TV. Každý z nich volí odlišnú stratégiu.
SAT-7 PARS sa snaží pôsobiť zmierlivejšie, zameriava sa napríklad na rodinné či detské programy. Naopak, Nejat a Mohabat TV používajú ostrejší jazyk a otvorene hovoria o „duchovnom konflikte“ s radikálnym islamom. Nechýbajú ani reportáže o tajných krstoch či dôraz na zázraky.
Najkontroverznejším prvkom je podľa Armaniosovej šírenie tzv. kresťanského sionizmu. Ide o presvedčenie, že moderný štát Izrael zohráva kľúčovú úlohu v napĺňaní biblických proroctiev. Tento naratív sa dostáva aj k iránskemu publiku, hoci ide o krajinu, ktorá je oficiálne voči Izraelu nepriateľská.
Iránske úrady sa snažia šírenie takéhoto obsahu obmedzovať, napríklad rušením satelitného signálu či zabavovaním antén. Napriek tomu sa im nepodarilo úplne zabrániť prístupu k zahraničným kanálom.
V kontexte aktuálneho napätia na Blízkom východe pritom podľa Armaniosovej opäť silnie aj náboženská rétorika, najmä v americkom prostredí. Tá často interpretuje politické udalosti ako súčasť širšieho „Božieho plánu“ .
-red3-
Ilustračné foto: pixabay
18. apríl 2026 10:20
