Ešte ako študent histórie som na niektorej prednáške „kúpil“ myšlienku, že každý zlý režim, ktorý nevie riešiť reálne problémy života, si nájde náhradné témy, ktorými sa snaží prekryť svoju neschopnosť. Najčastejším náhradným riešením je agresivita navonok, alebo „úspešné riešenie“ problémov, ktoré sami vytvorili. Po príklady nemusíme ísť ďaleko, Stačí si len spomenúť na roky 2020 – 2023 a príkladov tam nájdeme habadej.
Treba si uvedomiť, že k moci sa dostali ľudia, ktorí sa na prevzatie moci nikdy nepripravovali a ani s tým nepočítali. Adekvátne tomu sa pri využívaní moci aj správali, Ich riešenia boli jánošíkovské spôsoby od buka do buka, Neschopnosť spustiť do prevádzky čo i len kilometer diaľnice kompenzovali tým, že porušovaním všetkých možných právnych noriem a Ústavy viedli svoj mýticky boj proti fiktívnej mafii, neexistujúcim zločineckým skupinám a policajnou brutalitou, ktorú by im mohol závidieť nejeden diktátorsky režim.
Nič zo svojho „svätého“ boja a Remišovej pexesa zákonnou cestou neboli schopní dosiahnuť a svojimi skutočne mafistickými praktikami ani nedosiahli. Akurát zdevastovali slovenskú ekonomiku a financie a dnes majú tú drzosť, že z toho obviňujú súčasnú vládu snažiacu sa ich spúšť ako tak dostať do normálnych koľaji.
Ale nemusíme zostať len doma. Stačí sa pozrieť len na konanie amerického prezidenta D. Trumpa. Milióny ľudí na svete očakávali, že priviaže po skončení studenej vojny z reťaze odtrhnutého psa amerického imperializmu a navráti svet do normálnych koľaji, kde sa aspoň trochu uplatní heslo, že všetci ľudia budú bratia.
Naraziac však na americkú realitu sa mu jeho sny rozplynuli. Okrem toho ho dobehla „zvrátenosť amerických elít“ symbolizovaná šedou eminenciou Epsteinom. Ako to riešiť? Presne tak ako to riešili všetci americkí prezidenti pred ním. Expanziou navonok! Po úspechu s Madurom, kde „priateľskou paľbou“ Venezuelčania zlikvidovali kubánsku ochranu venezuelského prezidenta, si začal namýšľať, že svet je gombička, že všetko im je dovolené a všetko môžu.
Nebol! Presne ako cárske Rusko roku 1905, ktorého elita si myslela, že so „žltými opičkami“ (Japoncami) nebudú mať žiaden problém, aj D. Trump narazil na Iráncov, ktorí si o vlastnej „menejcennosti“ nemysleli to isté, čo „stratégovia“ v Tel Avive a vo Washingtone. A problém je na svete. Kam teraz z konope, rozmýšľa človek, ktorý pôvodne chcel hrať šach, a nezvláda ani Človeče nehnevaj sa.
Podobný hazardér sa teraz chystá zasadnúť na trón v Budapešti. O tom, že nemá ani šajnu, čo chce po prevzatí moci v Maďarsku robiť, svedčia už jeho prvé kroky. Nemá pripravenú konštruktívnu zahraničnú politiku, tak vyťahuje otázku, ktorá je nezmyselná už samým obsahom a ktorá sa nedá splniť, ale na Maďarov presýtených iredentistickou propagandou zaberá. O čo sa budú mať maďarskí občania lepšie, keď ich vláda namiesto riešenia problémov, vyvolá neriešiteľný problém so Slovenskom. Slovensko je v tejto otázke ako Panfilovci pred Moskvou.
Nemá kde ustúpiť, ak nechce celkovo preorať pomery v strednej Európe. To by však bolelo najmä Maďarov. O čo mu teda ide? Nejde mu o nič, len ešte nemá predstavu, čo by mal robiť.
Ale aj jeho vnútropolitický prvý krok je len svedectvom toho, že mu išlo ako našej progresívnej opozícii len o moc a o jej ďalšom fungovaní má len hmlisté predstavy. Ako môže niekto začať svoju politiku tým, že vyzýva občanov, aby udávali prešľapy starej vlády. Nikdy nerieš staré krivdy…
To vedel dokonca aj M. Dzurinda, ktorý si uvedomil, že keď chce urobiť najväčšiu lúpež slovenského majetku od tatárskeho vpádu, tak sa nemôže zdržiavať nejakým prenasledovaním „mečiarovských privatizérov“. Veľmi rýchlo na to zabudol a riešil, ako slovenský strategický priemysel za päť prstov a šiestu dlaň dostať do rúk „strategických zahraničných investorov“.
Nakoniec, aký prístup by k tomu mala zaujať slovenská vláda. Jednoducho na to nereagovať a nerobiť mu negatívnu reklamu, lebo aj to je reklama. Jedno nám tu však zostalo ako výstražný prst. Nie taký, akým hrozil Korčok po prehratých voľbách, ale skutočný. Tým výstražným prstom je naša nesystémová opozícia, ktorá je schopná v politickom boji podkopať aj základy, na ktorom náš dom stojí.
Anton Hrnko
O autorovi: PhDr. Anton Hrnko, CSc. je známy slovenský historik, autor, publicista a politik, bývalý poslanec NR SR, zakladateľ a bývalý podpredseda SNS, zakladateľ Nadácie Pro Patria s cieľom podporovať a uchovávať históriu slovenského národa.
Ilustračné foto: pixabay
24. apríl 2026 05:5
