Bývanie radových občanov je v jednotlivých krajinách EÚ veľmi rozdielne. Kým napríklad Nemci sa nesnažili získať vlastníctvo nehnuteľnosti, preferovali prenájmy, napríklad Taliani vlastníctvo nehnuteľnosti stále pokladajú za dôležité.
Pred migračnou krízou sa dal nemecký postoj pochopiť, bývanie v komunálnom byte tam bolo stabilné, poskytovalo istotu, neočakávané vyhodenie na ulicu nehrozilo a sťahovanie za prácou bolo jednoduchšie. Klaus Roth a jeho partnerka (z videa) žili v byte v Neckartailfingenu 24 rokov bez akýchkoľvek problémov.
Vlajky so symbolom „migrantov vítame“ u stúpencov pol. strany Progresívne Slovensko
Dnes je to inak. Dvojica dôchodcov z videa má ešte v istom zmysle šťastie v tom, že miestna samospráva im aspoň ponúka náhradné bývanie. V iných častiach Nemecka boli pôvodní obyvatelia úradmi donútení uvoľniť svoje byty pre migrantov a o strechu nad hlavou sa museli postarať sami.
Ak si vo voľbách zvolíme strany podporujúce migračný tok a prídu prvé avizované tisíce migrantov tak bytová otázka dopadne na Slovensko ešte ťažšie než na Nemecko či Švédsko.
Pretože už dnes je to na Slovensku veľmi ťažké s dostupnosťou bývania pre mladé slovenské rodina. A potom sa poľahky stane, že aj mladej slovenskej rodine bude nájom vypovedaný pretože mesto či obec ho bude potrebovať pre jemu predpísaný počet migrantov. Niekto tak príde o strechu nad hlavou, iný k novým susedom.