Uverejnené: 16. januára 2023
Superbohatí prekonali svoje výnimočné uchopenie polovice všetkého nového bohatstva za posledné desaťročie.
Majetok miliardárov sa denne zväčšuje o 2,7 miliardy dolárov, aj keď najmenej 1,7 miliardy pracujúcich teraz žije v krajinách, kde inflácia prevyšuje mzdy.
Daň do výšky 5 % pre svetových multimilionárov a miliardárov by mohla priniesť 1,7 bilióna dolárov ročne, čo by stačilo na vymanenie 2 miliárd ľudí z chudoby.
Najbohatšie 1 % si uchmatlo takmer dve tretiny všetkého nového bohatstva v hodnote 42 biliónov dolárov vytvoreného od roku 2020, čo je takmer dvakrát viac peňazí ako dolných 99 % svetovej populácie, odhaľuje dnešná nová správa organizácie Oxfam. Počas uplynulého desaťročia sa najbohatšie 1 percento zmocnilo približne polovice všetkého nového bohatstva.
Správa „Prežitie najbohatších“ bola zverejnená v úvodný deň Svetového ekonomického fóra vo švajčiarskom Davose. Elity sa schádzajú vo švajčiarskom lyžiarskom stredisku v čase, keď sa prvýkrát za posledných 25 rokov súčasne zvýšilo extrémne bohatstvo a extrémna chudoba.
„Zatiaľ čo bežní ľudia sa denne uskromňujú v základných veciach, ako sú potraviny, superbohatí prekonali aj tie najodvážnejšie sny. Už po dvoch rokoch sa toto desaťročie ukazuje ako najlepšie pre miliardárov – boom 20. rokov pre najbohatších na svete,“ uviedla Gabriela Bucherová, výkonná riaditeľka organizácie Oxfam International.
„Zdanenie superbohatých a veľkých korporácií je východiskom z dnešných prekrývajúcich sa kríz. Je načase, aby sme zbúrali pohodlný mýtus, že zníženie daní pre najbohatších vedie k tomu, že ich bohatstvo sa nejakým spôsobom „prenesie“ na všetkých ostatných. Štyridsať rokov znižovania daní pre superbohatých ukázalo, že stúpajúci príliv nezdvíha všetky lode – len superjachty.“
Miliardári zaznamenali mimoriadny nárast svojho bohatstva. Počas rokov pandémie a krízy životných nákladov od roku 2020 sa 26 biliónov dolárov (63 %) všetkého nového bohatstva zmocnilo 1 % najbohatších, zatiaľ čo 16 biliónov dolárov (37 %) pripadlo zvyšku sveta dokopy. Miliardár získal približne 1,7 milióna dolárov na každý 1 dolár nového globálneho bohatstva, ktorý získal človek z dolných 90 percent. Majetok miliardárov sa denne zväčšoval o 2,7 miliardy dolárov. To je vrcholom desaťročia historických ziskov – počet a bohatstvo miliardárov sa za posledných desať rokov zdvojnásobili.
Majetok miliardárov prudko vzrástol v roku 2022 s rýchlo rastúcimi ziskami z predaja potravín a energií. Zo správy vyplýva, že 95 potravinárskych a energetických korporácií v roku 2022 viac ako zdvojnásobilo svoje zisky. Dosiahli neočakávané zisky vo výške 306 miliárd dolárov a z toho vyplatili 257 miliárd dolárov (84 %) bohatým akcionárom. Dynastia Waltonovcov, ktorá vlastní polovicu spoločnosti Walmart, získala za posledný rok 8,5 miliardy dolárov. Indický miliardár Gautam Adani, vlastník veľkých energetických korporácií, zaznamenal len v roku 2022 nárast tohto bohatstva o 42 miliárd dolárov (46 percent). Nadmerné zisky spoločností spôsobili najmenej polovicu inflácie v Austrálii, USA a Spojenom kráľovstve.
Zároveň najmenej 1,7 miliardy pracovníkov v súčasnosti žije v krajinách, kde inflácia prevyšuje mzdy, a viac ako 820 miliónov ľudí – približne každý desiaty človek na Zemi – hladuje. Ženy a dievčatá často jedia najmenej a ako posledné a tvoria takmer 60 % hladujúcej svetovej populácie. Svetová banka tvrdí, že sme pravdepodobne svedkami najväčšieho nárastu globálnej nerovnosti a chudoby od 2. svetovej vojny. Celé krajiny čelia bankrotu, pričom najchudobnejšie krajiny v súčasnosti vynakladajú štyrikrát viac prostriedkov na splácanie dlhov bohatým veriteľom ako na zdravotnú starostlivosť. Tri štvrtiny svetových vlád plánujú v nasledujúcich piatich rokoch úsporné škrty vo verejnom sektore – vrátane výdavkov na zdravotníctvo a vzdelávanie – o 7,8 bilióna dolárov.
Oxfam vyzýva na systémové a rozsiahle zvýšenie zdanenia superbohatých, aby sa vrátili krízové zisky z verejných peňazí a úžerníctva. Desaťročia znižovania daní pre najbohatších a korporácie podporili nerovnosť, pričom najchudobnejší ľudia v mnohých krajinách platia vyššie daňové sadzby ako miliardári.
Elon Musk, jeden z najbohatších ľudí na svete, platil v rokoch 2014 až 2018 „skutočnú daňovú sadzbu“ približne 3 %. Aber Christine, predavačka múky v Ugande, zarába mesačne 80 dolárov a platí daň vo výške 40 percent.
Na celom svete v súčasnosti pochádzajú z daní z bohatstva len štyri centy z každého dolára. Polovica svetových miliardárov žije v krajinách bez dedičskej dane pre priamych potomkov. Svojim dedičom odovzdajú nezdanený poklad v hodnote 5 biliónov dolárov, čo je viac ako HDP Afriky, ktorý bude poháňať budúcu generáciu aristokratických elít. Príjmy bohatých ľudí sú väčšinou nezaslúžené, pochádzajú z výnosov z ich majetku, napriek tomu sú zdanené v priemere 18 percentami, čo je len o niečo viac ako polovica hornej sadzby dane z miezd a platov.
Zo správy vyplýva, že dane pre najbohatších boli v minulosti oveľa vyššie. Za posledných štyridsať rokov vlády v Afrike, Ázii, Európe a Amerike znížili sadzby dane z príjmu pre najbohatších. Zároveň zvýšili dane z tovarov a služieb, ktoré neúmerne dopadajú na najchudobnejších ľudí a prehlbujú rodovú nerovnosť. V rokoch po 2. svetovej vojne zostala najvyššia federálna sadzba dane z príjmu v USA nad 90 % a v rokoch 1944 až 1981 dosahovala v priemere 81 %. Podobná úroveň daní v iných bohatých krajinách existovala počas niektorých najúspešnejších rokov ich hospodárskeho rozvoja a zohrávala kľúčovú úlohu pri rozširovaní prístupu k verejným službám, ako je vzdelávanie a zdravotná starostlivosť.
„Zdanenie superbohatých je strategickým predpokladom na zníženie nerovnosti a oživenie demokracie. Musíme to urobiť pre inovácie. Pre silnejšie verejné služby. Pre šťastnejšie a zdravšie spoločnosti. A na riešenie klimatickej krízy investovaním do riešení, ktoré budú čeliť šialeným emisiám najbohatších,“ povedal Bucher.
Podľa novej analýzy Aliancie pre boj proti nerovnosti, Inštitútu pre politické štúdie, Oxfamu a organizácie Vlasteneckí milionári by ročná daň z bohatstva vo výške až 5 % pre svetových multimilionárov a miliardárov mohla priniesť 1,7 bilióna dolárov ročne, čo by stačilo na vymanenie 2 miliárd ľudí z chudoby, úplné financovanie nedostatkov v rámci existujúcich humanitárnych výziev, realizáciu 10-ročného plánu na ukončenie hladu, podporu chudobnejších krajín, ktoré sú ničené klimatickými vplyvmi, a zabezpečenie všeobecnej zdravotnej starostlivosti a sociálnej ochrany pre všetkých obyvateľov krajín s nízkymi a nižšími strednými príjmami.
Oxfam vyzýva vlády, aby:
zaviedli jednorazové solidárne dane z majetku a dane z neočakávaných príjmov, aby sa skoncovalo s úžerou z krízy.
Trvalo zvýšiť dane pre 1 % najbohatších, napríklad na minimálne 60 % ich príjmov z práce a kapitálu, s vyššími sadzbami pre multimilionárov a miliardárov. Vlády musia zvýšiť najmä dane z kapitálových ziskov, ktoré podliehajú nižším daňovým sadzbám ako iné formy príjmov.
Zdaniť majetok 1 percenta najbohatších dostatočne vysokými sadzbami, aby sa výrazne znížil počet a bohatstvo najbohatších ľudí, a prerozdeliť tieto zdroje. To zahŕňa zavedenie dane z dedičstva, majetku a pôdy, ako aj dane z čistého bohatstva.
Poznámky pre redakciu
Stiahnite si knihu „Prežitie najbohatších“ a metodický dokument, v ktorom sa uvádza, ako Oxfam vypočítal štatistické údaje v správe.
Výpočty Oxfamu vychádzajú z najaktuálnejších a najkomplexnejších dostupných zdrojov údajov. Údaje o najbohatších členoch spoločnosti pochádzajú zo zoznamu miliardárov časopisu Forbes.
Všetky sumy sú vyjadrené v amerických dolároch a v prípade potreby boli upravené o infláciu pomocou indexu spotrebiteľských cien v USA.
Podľa Svetovej banky sa extrémna chudoba v roku 2020 zvýšila prvýkrát za posledných 25 rokov. Zároveň sa od začiatku pandémie dramaticky zvýšilo extrémne bohatstvo.
Zo správy vyplýva, že zatiaľ čo 1 % najbohatších získalo za posledné desaťročie 54 % nového globálneho bohatstva, za posledné dva roky sa tento podiel zrýchlil na 63 %. V období od decembra 2019 do decembra 2021 vzniklo nové bohatstvo v hodnote 42 biliónov dolárov. Dvadsaťšesť biliónov dolárov (63 percent) získalo najbohatšie 1 percento, zatiaľ čo 16 biliónov dolárov (37 percent) pripadlo dolným 99 percentám. Podľa Credit Suisse sa jednotlivci s majetkom vyšším ako 1 milión dolárov nachádzajú v skupine 1 percenta najbohatších.
Trieda miliardárov je o 2,6 bilióna dolárov bohatšia ako pred pandémiou, aj keď miliardárske majetky po rekordnom vrchole v roku 2021 v roku 2022 mierne poklesli. Najbohatší ľudia na svete teraz zaznamenávajú opätovný nárast svojho bohatstva.
V USA, Spojenom kráľovstve a Austrálii sa v štúdiách zistilo, že 54 %, 59 % a 60 % inflácie bolo spôsobených zvýšenými ziskami podnikov. V Španielsku CCOO (jeden z najväčších odborových zväzov v krajine) zistil, že zisky podnikov sú zodpovedné za 83,4 percenta rastu cien v prvom štvrťroku 2022.
Svetová banka oznámila, že svet takmer určite stratil svoj cieľ ukončiť extrémnu chudobu do roku 2030 a že „globálny pokrok v znižovaní extrémnej chudoby sa zastavil“ v situácii, ktorá podľa banky pravdepodobne znamenala najväčší nárast globálnej nerovnosti a najväčší ústup globálnej chudoby od 2. svetovej vojny. Svetová banka definuje extrémnu chudobu ako život za menej ako 2,15 USD na deň.
Elon Musk podľa ProPublica zaplatil v rokoch 2014 až 2018 „skutočnú daňovú sadzbu“ len 3,27 %.
Hranica chudoby 6,85 dolára sa použila na výpočet toho, koľko ľudí (2 miliardy) by ročná daň z bohatstva vo výške až 5 % pre svetových multimilionárov a miliardárov mohla dostať z chudoby.
Z prieskumov verejnej mienky neustále vyplýva, že väčšina ľudí vo všetkých krajinách podporuje zvýšenie daní pre najbohatších. Napríklad väčšina ľudí v USA, 80 % Indov, 85 % Brazílčanov a 69 % ľudí opýtaných v 34 krajinách Afriky podporuje zvýšenie daní pre bohatých.
Z výskumu Oxfamu vyplýva, že ultrabohatí sú najväčšími individuálnymi prispievateľmi ku klimatickej kríze. Najbohatší miliardári svojimi investíciami do znečisťovania životného prostredia vypúšťajú miliónkrát viac uhlíka ako priemerný človek. Najbohatšie 1 % ľudstva je zodpovedné za dvakrát viac emisií ako 50 % najchudobnejších a do roku 2030 bude ich uhlíková stopa 30-krát vyššia ako úroveň zlučiteľná s cieľom 1,5 °C podľa Parížskej dohody.
The post Oxfam: 1 % najbohatších získalo za posledné dva roky takmer dvakrát viac majetku ako zvyšok sveta dohromady. appeared first on Slobodný vysielač .
