Nad Slovenskom sa po podlom skutku 92 poslancov NR SR potemnelo tak veľmi, ako to nebolo prinajmenšom od volieb v roku 1946, možno aj predtým. Predĺžila sa možnosť pokračovať v nebezpečnom a škodlivom podrývaní našej štátnosti, spojeným s mnohostranným zbedačovaním obyvateľov vládou v demisii. Moc, ktorá bola odvolaná a mala by sa čo najskôr pobrať kade ľahšie (najlepšie rovno na smetisko dejín, alebo do priepasti, ktorú chystá ľudu), bude fungovať možno aj viac ako 10 mesiacov! Aby sme neupadli do vulgarizmov, lebo slušne sa o agresívnych bulvárnych výkrikoch predstaviteľov vlády, ich podporujúcich poslancov a iných osôb, ktoré obhajujú jej konanie, nedá hovoriť, radšej nič z toho nebudeme komentovať. Neodpustíme si však poznámku, že niektoré myšlienkové pochody pri tom nielenže sú primitívne, za hranicou elementárneho rozumu a morálky, ale hodné aj psychiatrického vyšetrenia.
Podstatou pôsobenia (pôvodne) matovičo-hegero-kolláro-sulíko-remiášovských „zlepených demokratických síl“ (stručnejšie hegeromatovičovlády) často podporovaných „čaputovčinou“ (chápeme pod ňou politiku, ktorú robí prezidentka so svojou kanceláriou, poradcami a ďalšími, ktorí jej nadšene pomáhajú) sa stala prefíkaná snaha zneužiť vo svoj prospech všetko, čo sa zneužiť dá. Táto skupina osôb trpí nebezpečnou mesiášskou mániou, že sú „najdemokratickejší a najmorálnejší“ v 30-ročných dejinách samostatného Slovenska. Môžu teda robiť všetko, čo uznajú za vhodné.
František Škvrnda 16
Promo článek:
Promo článek
číst dál
