Ten scenár pozná svet už naspamäť. Najskôr strana, ktorá prehrala voľby, vyhlási, že hlasovanie bolo sfalšované a víťazmi sú vlastne oni. Svojich oponentov vyzve, aby sa dobrovoľne vzdali. Svoje tvrdenie nepodporí dôkazmi, ale prostredníctvom takzvaných nestranných pozorovateľov a organizovaním demonštrácií v uliciach. Buď malými, zato plnými kriku, alebo masovými, takže vzbudzujú dojem, že je za nimi celá krajina. Napätie sa zvyšuje, niektoré zahraničné vlády, napriek tomu, že doma nedovolia akékoľvek cudzie zasahovanie do volieb, začnú otvorene podporovať tú svoju stranu sporu.
Z nedávnej minulosti poznáme mnoho takýchto prípadov. Hovorí sa im farebné revolúcie, lebo vždy dominovala v uliciach jedna farba, niekedy aj v podobe kvetu. Výnimkou bola iba Juhoslávia, kde v roku 2000 demonštrantom uvoľnil cestu do parlamentu buldozér, keď rozbil vchodové dvere. Preto ju nazvali „buldozérová revolúcia“. O tri roky neskôr Gruzínsko zažilo revolúciu ruží, na Ukrajine prebehla v roku 2004 oranžová revolúcia a o rok neskôr v Kirgizsku dominovali tulipány. Vyzeralo to ako rozbehnutý vlak, ale ten sa v roku 2006 zasekol v Bielorusku.
trump workers
Promo článek:
Promo článek
číst dál