Dňa 10. júna uplynie 23 rokov od ukončenia 78 dňového besnenia štátov NATO pod vedením USA v bývalej Juhoslávii.
V roku 1999 vojská 19 krajín NATO na základe vykonštruovaného dôvodu začalo zverské bombardovanie bývalej republiky Juhoslávia. Celá akcia bola dlhodobo predtým pripravená a realizovaná pod vedením amerických zločincov pod názvom Allied Force – Spojenecká sila, ktorú NATO vykonalo bez súhlasu Bezpečnostnej rady OSN a tiež Kongresu USA. Bombardovanie trvalo do 10 júna 1999 – 78 dní. Došlo k flagrantnému porušeniu medzinárodného práva, aj amerického WAR POWER ACT z roku 1973, porušeniu príslušných článkov agresorskej aliancie NATO a spáchaniu vojnových zločinov porovnateľných len s vyčíňaním fašistov. Objekty na území Srbska a Čiernej hory sa stali terčom riadených striel a bômb lietadiel NATO vrátane náloží s ochudobneným uránom.
Zámienkou pre útok bolo objavenie hromadného hrobu albánskych civilistov v kosovskej obci Račak. Tí mali byť údajne zastrelení srbskými vojakmi. Väčšina obetí však boli bojovníci tzv. „Kosovskej oslobodzovacej armády“ – (UCK nelegálna teroristická vojenská organizácia, vyzbrojovaná Západom), ktorí boli zabití v rôznych oblastiach regiónu počas stretov s juhoslovanskými strážcami zákona.
Vyšetrovanie nezávislej fínskej forenznej skupiny, ktorú viedla Helena Ranta sa najprv politicky zneužilo lebo Helena Ranta najskôr potvrdila, že ide o zločiny proti ľudskosti a až v roku 2008 priznala, že písala správu pod nátlakom Wiliama Walkera a potvrdila, že zabití Kosovčania boli príslušníci zločineckej skupiny UCK a padli v boji so srbskými bezpečnostnými zložkami. Walker v službách americkej diplomacie sa zaradil medzi medzinárodných zločincov a mal by byť za svoje zločiny súdený pretože sa preukázalo, že išlo o podvrh zinscenovaný s pomocou západných spravodajských služieb v spolupráci s kosovskými albánskymi teroristami s UCK.
Ďalej Západ donútil na mierových rokovaniach v Rambuillet juhoslovanských predstaviteľov neprijať mierový plán, pretože v ňom bola okrem iného zakotvená vojenská okupácia Juhoslávie. K porušeniu medzinárodného práva došlo i jednostranným zrušením Rezolúcie BR OSN č. 1244 z júna 1999, ktorá uvádzala, že Kosovo ostane naďalej súčasťou Juhoslávie. Z právneho pohľadu je Kosovo naďalej súčasťou Srbska ako nasledovníka Juhoslávie a momentálne má status ilegálneho štátu vytvoreného z vôle USA. To znamená, že všetky právne akty, ktoré kosovskí predstavitelia podpísali po roku 2008 (rok tzv. legalizacie kosovského štátu), sú neplatné. Všetky štáty, ktoré na nátlak USA uznali Kosovo, porušili medzinárodné právo.
“Vedľajšie škody“ – cynický názov USA pre vraždenie v Juhoslávii
V priebehu 11 týždňov počas bombardovania došlo celkovo k 2300 leteckým útokom na 995 objektov. Zhodených bolo 14.000 bômb, vrátene tých s ochudobneným uránom. Použitá bola aj kazetová munícia, ktorá aj 20 rokov po útoku, predstavuje hrozbu pre obyvateľstvo. Zabitých bolo viac ako 2500 civilistov, 88 detí, viac ako tisíc vojakov a policajtov – obrancov vlasti. Viac ako 12 000 ľudí bolo zranených a zmrzačených. Viac ako 1000 bolo nezvestných. Viac ako 250.000 Srbov bolo nútených opustiť svoju vlasť Kosovo. Neskôr mnohí Srbi, ktorí neodišli z Kosova, boli beztrestne povražení UCK. Vypálených a zrúcaných bolo viac ako 80 pravoslávnych kostolov v Kosove . NATO vedome útočilo na civilov a civilnú infraštruktúru.
Najmenej 40.000 domov bolo buď úplne zničených, alebo poškodených. Zdevastovaných bolo približne 90 historických a architektonických pamiatok. „Materiálne škody spôsobené náletmi dosiahli viac ako 30 miliárd dolárov,“
Zničené a poškodené boli priemyselné podniky, infraštruktúra, obchodné a civilné objekty, napríklad: čínske veľvyslanectvo v Belehrade, 39 škôl (6 materských,19 základných, 6 stredných a 8 vysokých škôl), 31 zdravotníckych zariadení (15 nemocníc, 5 medicínskych centier, 11 polikliník a ambulancií), 59 cirkevných objektov (23 kláštorov, 31 kostolov, 1 kaplnka, 4 cintoríny).
Z PRIEMYSELNÝCH OBJEKTOV to boli 2 rafinérie, 1 železiareň, 18 strojárenských tovární, 14 chemických tovární, 7 elektrotechnických tovární, 3 automobilky, 4 továrne na výrobu pneumatík, 4 továrne na výrobu nábytku, 7 potravinárskych tovární, 5 textilných a 4 obuvnícke továrne a 7 ďalších priemyselných objektov.
Z OBJEKTOV INFRAŠTRUKTÚRY boli poškodené alebo zničené 2 teplárne, 1 hydroelektráreň, 4 transformátory, elektrodistribúcia a elektrické vedenie, 16 skladov paliva, 3 sklady plynu, 3 čerpacie stanice,1 železničné depo, 4 železničné stanice a 17 tratí, 75 mostov, 6 nadjazdov, 8 magistrálnych ciest, 4 autobusové stanice, 4 pošty, 4 civilné letiská, 3 firmy automobilovej dopravy, 1 riečna lodenica, 1 prístav, 3 satelitné stanice, 6 vysielačov, televízna veža, 2 budovy rádií, atď.
Z HOSPDÁRSKYCH OBJEKTOV bolo poškodených alebo zničených 12 poľnohospodárskych družstiev, 4 farmy, 2 plantáže, 3 vínne pivnice, 4 národné parky a lesné hospodárstva, 5 stavebných podnikov, 2 riadiace budovy, 7 hotelov, 2 motely, 2 kúpele, 2 banky, 7 obchodných podnikov, 2 obchodné domy, 4 potravinové sklady, 2 meteorologické stanice a veľké množstvo rodinných domov, bytových domov, štvrtí a sídlisk.
Pri bombardovaní boli použité aj zbrane, ktoré sú podľa všetkých medzinárodných konvencií zakázané. Na rôzne civilné ciele bolo použitých vyše 50 000 projektilov s ochudobneným uránom. Na 112 cieľov bolo pustených 36 000 kazetových bômb a bolo použitých 15 000 kg munície s rádioaktívnymi prímesami.
Negatívne následky tohto aktu aliancie NATO sú obrovské. Aj niekoľko rokov po tejto operácii v zasiahnutých oblastiach rastie počet nádorových ochorení. Konkrétne v súčasnosti je o 30% vyšší, ako pred bombardovaním. Vzrast počtu detí s genetickými poruchami, počtu spontánnych potratov a predčasne narodených detí je alarmujúci.
NATO pri bombardovaní Juhoslávie porušili viacero medzinárodných dohovorov, protokolov a riešení:
– Dohovor o vplyve na životné prostredie z r. 1977
– Dohovor o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva z r. 1982
– Deklarácia o životnom prostredí v Štokholme z r. 1972
– Dodatkový protokol č 1. Ženevského dohovoru. V oblasti ochrany vojnových obetí medzinárodných konfliktov z r. 1949
– Dohovor o používaní niektorých druhov munície
– Viedenský dohovor o ochrane ozónovej vrstvy
– Montrealský protokol o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu (r. 1987 v znení v roku 1997)
– Uznesenie podvýboru pre prevenciu diskriminácie a ochranu menšín Komisie OSN pre ľudské práva z roku1996 a1997
Čo bolo v bombách?
Urán 238 má polčas rozpadu 4,5 miliárd rokov, Neptún 237 a plutón 239 sú látky, ktoré sú mnohonásobne karcinogénnejšie ako urán majú polčas rozpadu okolo niekoľko tisíc rokov. Následky pre obyvateľstvo sú katastrofálne. Už teraz sú mnohonásobne zvýšené výskyty rakoviny v priestoroch bombardovania bombami s ochudobneným uránom, ale v budúcnosti sa prejavia ešte viac, vzhľadom k inkubačnej dobe, ktorá je od 5 do 50 rokov.
Albánci sa dopúšťali ťažkých zločinov, medziiným obchodovaním s orgánmi Srbov a Rómov v Kosove a medzi zodpovednými za masové vraždy Srbov sú aj bývalí kosovskí premiéri Ramush Haradinaj, Agim Ceku a bývalý prezident Hasim Thaci.
O zločinoch proti Srbom hovoril v rozhovore pre milánsky týždenník Panorama taliansky generál Mauro del Vecchio, ktorý v júni 1999 velil brigáde so 7000 vojakmi. Boli medzi nimi aj príslušníci talianskeho kontingentu síl NATO v Kosove (KFOR).
„Prvých 20 dní som každé ráno dostával hlásenie o mŕtvolách Srbov a Rómov, ktoré nechali popri cestách… Kto neutiekol, riskoval smrť alebo únos,“ povedal generál. Ako dodal, nič o tom, ani o vypaľovaní srbských domov, kostolov a pravoslávnych kláštorov nemohli vtedy povedať novinárom.
Z toho dôvodu boli talianskym vojakom odobraté fotografie, ktoré dokazovali zločiny.
Zločiny NATO odsúdili mnohí poprední svetoví právnici, napr. aj bývalý americký vrchný žalobca Ramsay Clark, avšak aj oni boli sklamaní, pretože sa nimi spracované podané žaloby zamietli pod koberec. Ak sa vladári tohto svetra dopúšťajú zločinov a nerešpektuje sa medzinárodné právo, tak svet je na ceste k tretej svetovej vojne. Je čas, aby sa občania všetkých krajín vzopreli proti zločincom vo vládach jednotlivých krajín, pretože ak sa spustí vojna, budú to oni, ktorí budú na bojiskách hynúť a nie tí, čo vojnu zapríčinili.
KAŽDÁ VOJNA JE DOPREDU PREHRATÁ lebo zlyháva ľudstvo ako také!!!!
Faktografické svedectvo o zločinoch USA a NATO si môžete pozrieť na stránke:
http://www.slobodan-milosevic.org/nato.htm
Dôkaz o tom, že rozpad Juhoslávie bol naplánovaný zločineckou organizáciou CIA nájdete aj tu:
http://www.ebritic.com/?p=551270
Účasť Slovenska
V roku 1938 sa pred naším veľvyslanectvom v Belehrade zhromažďovali tisíce ľudí. Hlásili sa ako dobrovoľníci pripravení bojovať za Československo. V čase, keď našu republiku zrádzali jeden po druhom najbližší západní spojenci, boli Srbi jediným národom ochotným brániť so zbraňou v ruke slobodu Čechov a Slovákov. Po invázii vojsk Varšavskej zmluvy roku 1968 to bol opäť Belehrad, nie Západ, ktorý nám poskytoval najväčšiu pomoc.
V roku 1999 Slovenská republika nebola súčasťou NATO. Zločinecká vláda Mikuláša Dzurindu poskytla NATO slovenský vzdušný priestor pre jej lietadlá, čím sa stala spoluzodpovednou za spáchanie vojnových zločinov formou spolupáchateľstva.
Tu sú mená predstaviteľov tejto vlády:
Mikuláš Dzurinda, Ivan Mikloš, Mária Machová, Pavol Kanis, Eduard Kukan, Ladislav Pittner, Milan Vtáčnik, Peter Magvaši, Brigita Schmӧgnerová, László Miklós, Milan Kňažko, Tibor Šagát, Gabriel Palacka, Ľubomír Fogaš, Pál Csáky, István Harna, Ľudovít Černák, Pavol Hamžík.
(Ján Čarnogurský a Pavel Koncoš nehlasovali za bombardovanie a ako jediní si zachovali občiansku statočnosť.)
V Srbsku žije najväčšia slovenská menšina v zahraničí viac ako 62 000 tisíc ľudí. Ako to, že slovenská vláda nemá toľko cti a statočnosti, aby tento zločin americko-natovskej agresie odsúdila? Veď aj naši Slováci vo vojne strádali a prinášali obete. Je to preto lebo aj slovenská vláda patrí medzi tie lokajské. Hanba!!!
Štefan Harabin podal na Generálnej prokuratúre dňa 8.11.2017 trestné oznámenie za pomoc na hromadnom vraždení civilistov – bombardovanie v Juhoslávii – povolenie preletov tzv. tankovacích lietadiel cez územie SR. Harabina nemajú politici v láske lebo im nastavuje zrkadlo hanby. Medziiným uvádza:
„Ústava SR v čl. 2 ods. 2 uvádza: „Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“ Konanie vlády sa nedá ospravedlniť dodatočným schválením NR SR. Ústava ani iné zákony platné v tom čase neumožňovali vláde SR konať v rozpore s medzinárodným právom. Agresiu nemôže ospravedlniť žiadna politická, hospodárska, vojenská alebo iná úvaha. Útočná vojna je zločinom proti medzinárodnému mieru.
Slovenská republika nebola napadnutá a o vojenskej akcii proti Federatívnej republike Juhoslávia nebolo prijaté žiadne rozhodnutie BR OSN. N ič preto našej vláde neumožňovalo voľnú úvahu a rozhodnutie, že na základe požiadavky USA a NATO poruší medzinárodné právo. Následkom protiprávneho a nemorálneho konania vlády SR v tom čase bola smrť približne dvoch tisíc civilných obyvateľov Juhoslávie.
Členovia vlády hlasujúci za túto agresiu svojim konaním spáchali trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa, ako je to uvedené v trestnom oznámení, lebo porušili citované právne predpisy a rovnako aj právne záväzky vyplývajúce z členstva SR v OSN.“
Tí, čo majú v SR dbať na čistotu práva a majú byť nestranní vo vyšetrovaní, jeho trestné oznámenie „zhodili“ zo stola bez výčitiek svedomia…
Obete agresie NATO ešte aj po vyše 23 rokoch umierajú na vážne choroby zapríčinené bombardovaním. A žiaľ ešte dlho aj budú. Genetika bratského srbského národa je trvalo poškodená…
Preto je naša povinnosť dbať na to, aby tieto zločiny neboli nikdy zabudnuté a veriť, že raz sa zločinci dostanú pred spravodlivý súd…
Z mesta SNP Ivan Štubňa
Hovoriť pravdu v čase všeobecného klamu je revolučný čin .
George Orwell
