Bratislava 29. augusta 2018 (HSP/Foto:TASR – Martin Baumann, Jakub Kotian, HSP, Facebook)
Dnes si pripomíname 74. výročie Slovenského národného povstania, ktoré sa začalo 29. augusta 1944. SNP vypuklo potom, čo slovenské hranice prekročili nemecké okupačné vojská 29. augusta 1944. Vojenské ústredie vydalo rozkaz na najprísnejšiu bojovú pohotovosť vojenských posádok. Večer po rozhlasovom prejave generála Ferdinanda Čatloša veliteľ vojenských zložiek povstalcov, vtedy podplukovník generálneho štábu Ján Golian, vydal rozkaz, aby jednotky slovenskej armády kládli fašistom odpor.
Na snímke kandidátka na prezidentku SR Zuzana Čaputová
K SNP zaujali stanovisko aj niektorí prezidentskí kandidáti:
Zuzana Čaputova:
Z detských čias mám na oslavy SNP spomienky ako na stretnutia postarších mužov s medailami na sakách, ktorí pri nejakom pamätníku spomínajú na vojnu. Neskôr k ich tváram začali pribúdať rôzne historky aj hrdinské činy, pribúdali k nim názvy miest ako Kľak či Ostrý Grúň, a pribúdali k nim aj príbehy mužov a žien, ktorí v povstaní položili svoje životy.
Dnes vnímam, že ak tu teraz stojíme ako hrdí a sebavedomí občania Slovenskej republiky, je to aj vďaka nim. A patrí im naša úcta.
Čoraz intenzívnejšie však cítim aj potrebu prihlásiť sa k antifašistickej tradícii, ktorú symbolizuje práve SNP. Pretože tí, ktorí v povstaní bojovali, museli prekonať aj tie najväčšie politické, ideologické a náboženské rozdiely, aby sa vedeli zhodnúť na tom, že spoločný odpor proti fašizmu, rasizmu, antisemitizmu a podobným ideológiám je to, čo ich spája. A toto by malo pre všetkých demokratov platiť aj dnes.
Na snímke Štefan Harabin
Štefan Harabin:
Slovenské národné povstanie chcú mnohí spájať výhradne s Červenou armádou a exilovou vládou Edvarda Beneša. Iste, niet pochýb o tom, že Beneš ešte v roku 1943 inicioval prípravy a aktivity tohto odporu, niet pochýb o tom, že v tomto roku bola prijatá Vianočná dohoda a začali vznikať prvé partizánske oddiely, ktorých sa neskôr ujali príslušníci Červenej armády. Pravda je však taká, že SNP na čele s generálmi Jánom Golianom a Rudolfom Viestom bolo priamou a spontánnou reakciou na vstup Wehrmachtu na územie Slovenska 29.augusta 1944. Povstalci sa tak vzopreli voči okupácii nášho územia cudzou mocou a cudzími silami. Postavili sa na odpor voči fašizmu, voči mysleniu vo forme totality, násilia, teroru a nadradenosti. Germánsky model zabezpečovania vlastného životného priestoru (Lebensraum) smerom na Východ (Drang nach Osten) eliminujúc pre nich podradné slovanské obyvateľstvo, by mal byť aj v súčasnosti obrovským mementom. Tak ako nás v Mníchove v roku 1938 nechali západní, tzv. “spojenci” napospas hitlerovskému ťaženiu voči Slovanom a súhlasili s podmanením Česko-Slovenska, tak aj súčasná fašizácia slovenskej spoločnosti uprednostňuje cudzie, transatlantické záujmy pred záujmami vlastencov, národných a proslovanských síl.
Zruinovaná schopnosť Slovenska byť hospodársky ale aj politicky suverénnou krajinou, naša závislosť predovšetkým od nemeckej ekonomiky, budovanie, všestranná podpora fašistov na Ukrajine a rekonštrukcia vojenských základní NATO pripravených opäť ťažiť smerom Drang nach Osten je hrôzostrašnou realitou neofašizácie. Spolu s ňou tu dnes zúri hysterická, protivlastenecká a protislovanská propaganda západných nadnárodných médií podporovaná financovaním tretieho sorošovského sektoru ako skrytej cudzej moci ale aj neofašistická legislatíva spolu s exekutívou represálií voči iným názorom. Počas Povstania, počas partizánskeho odporu voči fašizmu boli obeťami odporcovia totalitného režimu nadradenej rasy a fašistického myslenia. Odpoveďou fašizmu bolo, že dokonca malé deti zaživa vhadzovali do plameňov vápenky v Nemeckej, nevinné obete boli masakrované ako v Kremničke, celé obce ako Kľak alebo Ostrý Grúň boli vypálené a ich obyvatelia zavraždení a umučení. Ak si dnes pripomíname povstanie voči fašizmu, pripomíname si odvahu našich predkov, ich túžbu žiť v spravodlivom mieri a v slobodnej spoločnosti bez diktátu cudzej moci.
Nadväzujúc práve na tento odkaz vnímam zápas voči vtedajším aj dnešným novodobým okupantom, ktorým krok za krokom odovzdáme našu zvrchovanosť ako permanentný zápas o suverénny charakter našej vlasti a nášho dôstojného ľudského bytia. Odpor voči zániku našej štátnosti a diktátu cudzej moci nesmie byť len formálnu spomienkou ale trvalým svetlom našich myslí. Nedovoľme, aby v chystanom kotly nového svetového poriadku miešania rás a národov zanikla kresťanská rodina, slovenský národ a štátna suverenita Slovenska.
Na snímke podpredseda NR SR Béla Bugár (Most-Híd)
Béla Bugár: