Spojenci bombardovali Prahu zámerne, hovorí kurátor leteckej zbierky NTM v Prahe Michal Plavec

Spojenci bombardovali Prahu zámerne, hovorí kurátor leteckej zbierky NTM v Prahe Michal Plavec

Praha 8. septembra 2018 (HSP/ Sputni k /Foto:wikimedia)
 

Kurátor leteckej zbierky Národného technického múzea v Prahe Michal Plavec, autor kníh, uviedol, že hoci nálet na Prahu na „sv. Valentína“ v roku 1945 nebol zámerom USA, zomrelo 700 Pražanov, viac ako 1 100 bolo zranených a poškodených bolo v rôznej miere až 13 000 domov. Neskôr, pri plánovanom nálete USA na Prahu 25. 3. 1945 bolo nasadených už 1 500 bombardérov…
Ilustračné foto
Sputnik Česká republika sa pýtal  Michala Plavca, kurátora leteckej zbierky Národního technického muzea v Prahe, na niekoľko skutočností ohľadom tzv. bombardovania Prahy na konci II. svetovej vojny. Michal Plavec je autorom kníh, ktoré sa zaoberajú touto problematikou.
Ako je to vôbec s bombardovaním Prahy v rokoch 1944-1945?
Michal Plavec: Američania mali plán bombardovať Prahu, hlavne zbrojné podniky, ktoré spadali pod koncern Českomoravská-Kolben-Daněk (ČKD) v Karlíne a vo Vysočanoch. Už v druhej polovici roka 1944 plánovali masívny nálet stanovený na 30. 10. 1944, teda nielen na Prahu, ale i na továrne v Klášterci nad Ohří a v susednom Kostelci. Z tohto náletu vtedy zišlo. Bolo plánované, že USA budú Prahu bombardovať i s mestami, ktoré som zmienil. Malo byť nasadených okolo 1 000 lietadiel (polovica mala byť stíhacia, polovica bombardovacia). Kvôli počasiu z toho zišlo. Operácie sa mali zúčastniť US bombardéry z 15. leteckej armády, ktoré mali základne v Taliansku. Ale počasie toho dňa bolo natoľko zlé, že celá táto armáda vyslala do vzduchu len cca 40 lietadiel. Pritom Američania inak nasadzovali každý deň až 2 000 bombardérov a stíhačiek.
 
Všimol som si, že na budove nemocnice na Karlovom námestí radnej Prahy 2 umiestili pamätnú plaketu s informáciou o bombardovaní v tejto dobe. Nenapísali tam, kto koho bombardoval. Keď som sa na to opýtal, nechceli poskytnúť konkrétnejšie dáta. Ako si to vysvetľujete?
Podľa mňa to skutočne nevedeli, keď ste sa ich pýtal. Ale na Karlovo námestie a okolie cielil nálet USA 14. 2. 1945, ktorý dodnes vzbudzuje veľké emócie.
 
Keď som sa díval na príslušné záložky e-stránok českých miest, vtedy nielen Prahy, ktorá bola celkovo bombardovaná našimi vtedajšími spojencami, straty šli do tisícov, dokonca i v prípade Vinohrad, ak mám správne informácie, tam umierali stovky, skôr tisíce. Ide o „banálnu” akciu? Je to omyl? Ako sa to dá traktovať v kontexte histórie? Čo už dnes vieme?
Čo sa týka bombardovania, áno šlo to do desiatok, ale nie do stoviek, to boli skutočne výnimočné prípady. Celý ten nálet na Popolcovú stredu alebo na sviatok sv. Valentína v roku 1945 mal úplne iné súvislosti a Praha nebola žiadnym cieľom. Došlo skutočne k najväčšiemu omylu, stále sa o tom diskutuje, nikto nebol schopný predložiť iné dokumenty, než máme my z amerických archívov. Primárnym terčom tohoto náletu boli Drážďany. Bola to séria denných a nočných náletov medzi 13. a 15.februárom 1945. Tie nálety mali 2 dôvody.: 1) Maršál Sir. Arthtur Harris sa domnieval, že systematickým bombardovaním civilných štvrtí nemeckých miest sa zlomí nemecká morálka a urýchli to nemeckú kapituláciu. O to mu šlo. 2) Dôvodom k masívnym náletom roku 1945 bola súvislosť s Berlínskou operáciou a predtým s Viselsko-oderskou operáciou Červenej armády. Generálny štáb Červenej armády požiadal spojencov, aby systematicky bombardovali nádražie a mosty v Drážďanoch, čo malo zamedziť presunu nemeckých vojsk zo západnej fronty na východnú a obrátene. Čo sa skutočne stalo. Máme o tom dokumenty, osobné výpovede svedkov, je jasné, že tam došlo zo strany velenia USA k chybám už pri plánovaní tej akcie. Okrem toho nevládlo práve dobré počasie. Silný bočný vietor dosahoval rýchlosť až 150 km/h. To znieslo celú bombardovaciu skupinu južne od plánovaného kurzu. Zároveň sa už pri prelete nad kanálom La Manche a ďalej nad územím Holandska vinou zlého počasia a plánovania bombardéry dostali do batériovej paľby nemeckého delostrelectva a museli znovu robiť úhybné manévre. Z celej skupiny, ktorú vyslala americká 8. letecká armáda, bolo proti Drážďanom toho dňa 14. 2. 1945 vyčlenených približne 500 bombardérov. Stovka týchto bombardérov, prvé bombardovacie krídlo, sa vinou zlého plánovania a zlyhania palubných radarov a ďalších vecí jednoducho odklonila od kurzu. Lietadlá bombardovali územie vtedajšieho Protektorátu Čechy a Morava. Z toho asi 12 bombardérov zhodilo bomby na Plzeň, 25 vysypalo pumy na Mostecko, posádky sa domnievali, že bombardujú vtedajší tzv. Hydrierwerk v Záluží u Mostu, zostávajúcich 62 bombardérov doputovalo až nad Prahu.
 
Keď som sa pozrel na webové stránky dotyčných miest, ktoré boli bombardované, keď som to počítal, boli tam mestá ako Kolín, Zlín, Ústí nad Labem, Praha, Brno, Litvínov. To je minimálne 13 miest. Šlo o sériu spojeneckých útokov, asi by sa to nemalo všetko miešať dohromady, ale pri tých ďalších bombardovaniach vládlo naopak dobré počasie. Brňania sa dokonca domnievali, že ide len o prelet spojeneckého zväzu. Vyliezli na strechy budov a vítali lietadlá. Čakali, že budú zhadzovať čokoládu… Existuje o tom dokument ČT „Osudové okamžiky — Brno 1944″, skutočne niekoľko budov v Brne bolo poškodených vrátane pôrodnice. Zaujímalo by ma, v kontexte tohoto všetkého, ak operujeme s americkými archívmi, nakoľko máme k dispozícii archívy domáce?
Máme všetko k dispozícii. Len čo sa týka Brna, miešate niekoľko náletov dohromady. Pôrodnica bola zasiahnutá pri aprílových náletoch 1945 letectvom Červenej armády.

 
Čo sa týka dokumentu ČT „Osudové okamžiky — Brno 1944″ argumentujem len tým, čo som zistil z dokumentu ČT (šlo o spojenecké bombardovanie roku 1944, pozn.). V onom dokumente hovorili o nálete USA. Zaujímalo by ma, ako tieto fenomény rozlíšiť, vyznať sa v tom kto, kedy, komu čo… Či by ste toto upresnili?
Vy hovoríte o 13 mestách. Myslím, že ich bolo viac. Poďme si zrekapitulovať, čo bolo cieľom spojeneckého bombardovania. Od roku 1940 boli cielené nálety na Plzeň, ktoré sa až do r. 1944 viacmenej nepodarili. V tomto zmysle bolo aktívne RAF (Veľká Británia), ktoré predovšetkým bombardovalo v noci. Už vtedy dochádzalo k tragickým omylom, čiastočne preto, že Nemci vybudovali maketu falošnej Škodovky ďaleko od mesta, viz nálet v roku 1943, bomby vtedy dopadli na psychiatrickú liečebňu v Dobřanech a bol tam veľký počet obetí. Druhým miestom, ktoré bolo najčastejši bombardované, byl práve Most, resp. Hydrierwerk v Záluží u Mostu. Tieto objekty boli systematicky bombardované od roku 1943, v podstate okrem Plzne, až do roku 1944. Spojenci inak z mnohých dôvodov nebombardovali ciele v protektoráte. Územie protektorátu ležalo ďaleko od spojeneckých základní v Británii. Až do polovice roku 1944 malo ešte nacistické stíhacie letectvo silu, dokázalo úspešne bojovať proti spojeneckým náletom.
Systematická vlna bombardovania, ktorá najviac postihla mestá v Čechách a na Morave, začala v polovici roku 1944. Ako prvý v rámci tej kampane bol nálet 12. 5. 1944 na Most, resp. Záluží u Mostu, s tou veľkou rafinériou, tzv. Hydrierwerk. Primárnym cieľom tých prvých náletov bolo bombardovať rafinérie pohonných hmôt. Táto kampaň sa spojencom vyplatila, vzhľadom k tomu, že predstavitelia nacistického Nemecka po vojne potvrdili, že systematické bombardovanie týchto rafinérií znížilo možnosti všetkých druhov nemeckých zbraní s tým, že sa veľmi citeľne napr. obmedzil výcvik pilotov, ktorý klesol len na štvrtinu z toho, čo bolo predtým. Prvé nálety, ktoré boli na zozname USA, boli proti rafinériám v Pardubiciach, Kolíne. Američania útočili proti podzemnému úložisku pohonných hmôt u Roudnice nad Labem, proti Kralupům nad Vltavou, čo bola však chyba ich letectva a spravodajských služieb, keďže v tých Kralupech už nebola rafinéria funkčná. Bolo plánované, že Praha bude bombardovaná 30. októbra 1944, ale z dotyčného masívneho náletu na Karlín a Vysočany zišlo kvôli zlému počasiu.
V druhom pláne boli cielené nálety na letisku. Praha ako taká, ako už som hovoril, pokiaľ nebudeme hovoriť o bombardovaní na konci vojny nemeckým letectvom, kedy nemeckí prúdoví letci útočili proti pražskému povstaniu, Praha ako taká bola bombardovaná trikrát. Len jeden nálet z týchto trochí bol plánovaný.
Prvý nálet 15. novembra 1944 sa odohral aj za veľmi zlého počasia, kedy sa Američania dokonca domnievali, že bombardujú sídla v Rakúsku. V skutočnosti formácia bombardérov bola roztrhaná kvôli zlým poveternostným podmienkam a počasiu. Lietadlá potom po trojiciach bombardovali niekoľko miest v južných Čechách a bomby padali skôr do polí. V Havlíčkově Brodě došlo ku strate na životoch. Jeden alebo dva bombardéry 15. novembra 1944 zavítali nad Prahu, kde zhodili pumy do priestorov holešovickej elektrárne, ale väčšina spadla do Vltavy. Piloti v hlásení neuvádzali, že bombardovali Prahu, alebo južné či východné Čechy. Nálet 14. 2. 1945, nech si o ňom ktokoľvek čokoľvek hovorí, bol mierený proti Drážďanom, a tu došlo k chybe.
Z výpovede amerických navigátorov, ktoré som mal k dispozícii, je zrejme, že vzhľadom k úhybným manévrom a k tomu vetru sa stroje dostali úplne mimo kurz. Samozrejme, oficiálne vysvetlenie je také, aké je. V skutočnosti ale došlo k tomu, že si Američania uvedomovali, že bombardujú Prahu. Rozhodli sa ju bombardovať z jednoduchého dôvodu, v bombardéroch nebol dostatok paliva, aby sa vrátili bezpečne na svoje základne v Británii. Jeden z navigátorov (z tých celkových 62 bombardérov) ktorý sa mal riadiť rozkazmi hlavného navigátora, odmietol bombardovať, pretože si uvedomoval, kde Američania v skutočnosti sú. On sám to popisoval, ked som s ním hovoril, že zhodili bomby na nejaké malé mesto pri Prahe. Bolo to niekde na Benešovsku, zhodou okolností väčšia časť tých pump spadla do výcvikového priestoru zbraní SS. Plánované to nebolo. Zbytok bombardérov zhodil pumy na Prahu.
Pražanom sa vypomstilo predovšetkým to, že ignorovali a nedbali hlásenie, aby sa schovali do krytu. Počúvla len malá časť ľudí. Prvé pumy dopadli na cintorín Malvazinky. Šlo to potom cez Karlovo námestie na Vinohrady. Posledné pumy spadli niekde pred nákladovým nádražím Žižkov. Tu v tej súvislosti je treba si uveědomiť, že nálet samotný netrval dlhšie než 5 minút. Pre Prahu bolo nešťastím, že skuteočne v pumovniciach lietadiel boli ako trhavé bomby, tak zápalné bomby, a tie mali spôsobiť požiare civilných štvrtí. Preto tie čísla boli alarmujúce. Šlo o jeden z najhorších náletov, ktorý kedy vôbec Protektorát Čechy a Morava zažil. Oficiálne štatistiky, ktoré boli k dispozícii, uvádzajú, že bolo okolo 700 mŕtvych a 1184 zranených. Poškodených bolo nenávratne okolo 200 domov, ale rôzny stupeň poškodenia utrpelo dohromady 13 000 budov v Prahe. Bolo poškodených mnoho okien tlakovou vlnou. V Prahe bol vtedy nedostatok skla a vďaka zime to celkovo nebola žiadna sláva. Američania chceli bombardovať Prahu, ale nie v rámci tohoto jedného bombardovania. Plánovaný útok (systematický nálet) sa urobil 25. 3. 1945. Časť bombardérov útočila na továrne ČKD v Karlíne a vo Vysočanoch. Druhá sa zamerala na pražské letiská Kbely, Letňany, Čakovice… Pre predstavu: ak 14. februára Prahu bombardovalo 50 lietadiel, ešte ku všetkému bez stíhacieho doprovodu, 25. 3. 1945 Prahu bombardovalo 1 500 bombardérov a 500 stíhacích lietadiel. Tento útok bol plánovaný a masívny.
 
Dá sa porovnať bombardovanie našich miest spojeneckými bombardérmi a bombardérmi Červenej armády?
Nedá. Zatiaľčo Červená armáda urobila tzv. „taktické bombardovanie”, podporovala tým postup pozemných sovietskych vojsk, u bombardovania spojencami šlo čisto o „strategický zámer” (strategické operácie).
 
Vysvetlili by ste ešte rozdiel medzi strategickým a taktickým bombardovaním?
Strategická operácia má za cieľ zasahovať úderom vnútrozemia nepriateľského štátu, narušovať zbrojnú výrobu, poškodzovať letisko… Taktické operácie súvisia priamo s postupom pozemných vojsk. Väčšina je vyžiadaná týmito pozemnými vojskami. Má sa zabrániť ďalším zbytočným stratám na životoch.
 
Poznámka:
Michal Plavec vydal knihy, ktoré mapovali bombardovanie Kolína, leteckú vojnu na Podřipsku, bombardovanie Prahy a vo východných Čechách. Čo sa týka ďalších syntéz, Michal plavec mapoval históriu náletov na naše mestá lietadlami RAF, USA, Luftwaffe i Červenej armády (8.-9. mája 1945). Plavec uviedol tiež, čo môžeme vidieť v leteckej zbierke Národního technického muzea v Prahe. Zbierka kladie dôraz na lietadlá vyrobené na území bývalého ČSSR i Rakúska-Uhorska. Sú tu i exponáty z obdobia II. svetovej vojny. Nájdeme tu ako britský Spitfire, tak i sovietsky Lavočkin La-7 (dlhodobo vystavený v múzeu v Kbelích).

 
Príspevok Spojenci bombardovali Prahu zámerne, hovorí kurátor leteckej zbierky NTM v Prahe Michal Plavec zobrazený najskôr Hlavné správy .
Jak poznat nevěru?

Máte podezření, že vás váš protějšek podvádí?

Rychlá půjčka ihned

Není nic jednoduššího než si vybrat rychlou půjčku na www.finmoney.cz.

Špionážní technika

Jak zjistit pravdu? Pomocí profesionálních pomocníků.

Jirkovo rychlé půjčky

Srovnejte si online půjčky z pohodlí vašeho domova. 100% přes Internet

Slevové kupóny

Ušetřete nemalé peníze na online nákupech. Slevové kupóny do e-shopů.

Účetní program AdmWin

Nabídky, zakázky, objednávky, sklady, faktury, dod.listy, účtenky EET

Inzerujte zde!

Máte zájem o reklamu? Kupte si textový odkaz na této pozici!



Dnes nejprohlíženější