U niektorých mužov je spôsob ich odchodu na druhý svet príznačný aj pre život, ktorý viedli. V najkritickejšom momente sa títo muži rozhodli vykonať slávne činy, ktorými si síce život veľmi nepredĺžili, no stali nesmrteľnými v neskorších tradíciách. Tieto ich posledné veľké skutky inšpirovali nadaných umelcov k vytvoreniu veľkolepých diel, ktoré nám pripomínajú zásluhy dávnych hrdinov . Takto vznikli nádherné sochy, maľby, opery či metalové balady zachycujúce fascinujúce a zároveň tragické momenty. Príbehy o statočných mužoch môžu inšpirovať aj nás v každodennom živote – napríklad v posilňovni. V tomto článku si priblížime slávny koniec niekoľkých skutočných, pololegendárnych alebo úplne fiktívnych hrdinov.
Peter Paul Rubens, Achilleus zabíja Hektora, 1635 1. Trójsky princ Hektor
Hektor, najsilnejší trójsky hrdina a syn kráľa Priama, dlhých desať rokov bránil svoje mesto a vlasť pred útočiacimi Achájcami. Pre Tróju a jej spojencov bol skutočnou baštou a najväčšou nádejou. Achájcom pripravil veľa krušných chvíľ. Množstvo z nich zrazil a ako spomína Homér, pri jednom z výpadov sa dostal do hlavného achajského tábora a začal páliť ich lode, čo takmer spôsobilo ich úplnú skazu. Z Achájcov sa mu dokázal úspešne postaviť len veľký Aias. Ich epický súboj však skončil nerozhodne, pretože ho prerušila nočná tma. Hektorovi sa mal vyhýbať aj najsilnejší achájsky hrdina a poloboh Achilleus. To sa zmenilo, keď Hektor zabil Achillovho verného druha Patrokla. Achillea následne posadla taká nepríčetná zúrivosť, že kosil všetko, čo mal pred sebou a zastaviť ho nedokázal dokonca ani riečny boh Skamandros. Napriek tomu, že Homérovi hrdinovia pôsobia v boji ako titáni, sú úplne ľudskí. Otvorene prežívajú aj emócie ako strach, bolesť či zúfalstvo. Preto najprv Hektor pred Achillom celkom prirodzene z obavy ustúpil. Po zásahu bohyne Atény však trójsky princ svoj osud prijal a rozhodol sa s Achillom bojovať, hoci tušil, ako sa ich zápas skončí. Hektor tak padol v boji s najsilnejším protivníkom (doslova polobohom) pri obrane svojej vlasti. Jeho život a smrť sa stali v európskej tradícii vďaka Homérovmu eposu také známe, že jeho meno znamenalo synonymum pre hrdinu – rozhodne epické
Paul Rycault, Miloš Obilič zabíja sultána Murada, 1694 2. Srbský rytier Miloš Obilić
Srbský národný hrdina a ústredná postava mnohých epických básní, rytier Miloš Obilič, bol pololegendárny bojovník s údajným nadprirodzeným pôvodom. Po matke víle a otcovi drakovi mal zdediť aj výnimočné schopnosti a ohromnú silu. Obilić mal vykonať veľa hrdinských činov, no najznámejším sa stala jeho odvážna smrť. V júli roku 1389 došlo v Kosove k veľkej bitke medzi Srbmi a ich spojencami na jednej strane a expandujúcou Osmanskou ríšou na strane druhej. Správy o priebehu bitky sú dosť nejasné a rôznorodé. Najpravdepodobnejšie je zrejme to, že počas brutálneho boja došlo k obrovským stratám na obidvoch stranách. Zúfalé postavenie Srbov, ktorí svoje straty znášali horšie ako početnejší Turci, sa rozhodol zachrániť práve Miloš Obilić. Podľa jednej z tradícií sa mal so skupinou odvážnych rytierov prebiť až k hlavnému stanu samotného sultána Murada. Tam sa mu podarilo uštedriť tureckému vládcovi smrteľnú ranu, na čo Obilića sultánovi strážcovia zmasakrovali. – 100% epické.
(Sultánova smrť by zvyčajne priniesla chaos či okamžitý ústup, no velenie nad Turkami pohotovo prevzal bojovný princ Bajezid. Bitka sa nakoniec skončila nerozhodne, no Turci sa z nej spamätali skôr, zatiaľ čo pre Srbov to z dlhodobého hľadiska znamenalo katastrofu)
Finrod 3. Kráľ Nargothrondu Finrod Felagund
Svet veľkého spisovateľa J. R. R. Tolkiena, ktorý je inšpirovaný autorovou silnou katolíckou vierou a európskou mytológiou, je bohatý na množstvo epických momentov. Finrod zvaný Felagung patril k národu noldorských elfov, ktorí viedli nekonečné boje s mocnou temnou bytosťou Morgothom, pánom všetkého zla. Finrod sa pripojil k výprave človeka Berena, ktorá mala veľmi zúfalý cieľ – získať posvätné drahokamy silmarily priamo z koruny samotného Morgotha. Počas cesty ich však odhalil Morgothov služobník Sauron (ten hlavný záporák z Pána prsteňov). Finrod sa so Sauronom pustil do epického súboja piesní (iste so sprievodom elektrických gitár a klávesov). Napriek svojej veľkej moci Finrod podľahol a výprava bola uväznená v temných kobkách Tol-in-Gaurhoth – Ostrov Vlkolakov. Sauron, ktorý túžil odhaliť cieľ výpravy, väzňov mučil a privádzal do šialenstva. V hlbokej temnej jame ich po jednom požieral ozrutný vlkolak. Členovia výpravy si však radšej zvolili smrť, než by zradili svojich druhov a odhalili účel cesty. Keď ostali už len Beren a Finrod, pán Nargothrondu sa v poslednom vypätí zúfalstva, hnevu a sily vytrhol z ťažkých okov a s holými rukami sa pustil do boja s obludou. Po brutálnom zápase Finrod beštiu zabil, no na následky ťažkých zranení padol aj on sám – posledné chvíle kráľa Finroda sú také epické, že ich ospievala známa metalová skupina Blind Guardian v skladbe The Eldar .
Ján Luxemburský v bitke pri Kreščaku 4. Český kráľ Ján Luxemburský
Ján Luxemburský vládol českým krajinám v prvej polovici 14. storočia. Bol to veľký obdivovateľ rytierskej kultúry, ktorú bohato podporoval. Sám sa dokonca zúčastňoval riskantných rytierskych turnajov. Počas storočnej vojny bojoval na strane Francúzov. Svoju smrť našiel v bitke pri Kresčaku (1346). Do boja nastúpil úplne slepý (o oko prišiel pri turnaji a na druhé oslepol). Keď bolo už o bitke prakticky rozhodnuté a Francúzi z bojiska utekali, požiadal český kráľ svojich spolubojovníkov, aby ho viedli priamo proti Angličanom. Pri výpade bol Ján Luxemburský zabitý. Posledné slová, ktoré kráľ údajne vyslovil, zachytil vo svojej kronike Beneš Krabice z Veitmile: „ Absit, ut rex Boemie fugeret “ – „ Toho Bohdá nebude, aby český král z boje utíkal “ Spôsob akým sa český panovník rozhodol ukončiť svoj život ukazuje hlboký zmysel pre česť, ktorý bohužiaľ v dnešnej spoločnosti takmer úplne absentuje – bez pochýb epické .
Julius Schnorr von Carolsfeld, Samson 5. Samson
Starozákonný sudca Samson dostal od Boha obrovskú silu, ktorá však bola podmienená tým, že si nikdy neoholí hlavu. Samson vykonal množstvo veľkých skutkov. Holými rukami dokázal zabiť zúrivého leva či rozmetať armádu Filištíncov. Samson sa však dopustil rovnakej chyby, ktorá zahubila aj množstvo iných chlapov – zamiloval sa do nesprávnej ženy. Táto žena, Delila, sa nechala podplatiť Filištíncami, aby zistila Samsonovu slabinu. Naivný Samson jej vo svojej láske prezradil, za akých okolností ho opustí jeho nadľudská sila. Chamtivá a neverná Delila Samsona ostrihala a Filištínci ho už ľahko zajali a oslepili. Následne ho v rámci slávností pripútali k dvom nosným stĺpom a vystavili ho mučeniu a výsmechu. Utrápený a zúfalý Samson prosil Boha o to, aby sa mohol svojim krutým nepriateľom pomstiť a Boh jeho žiadosti vyhovel. Samson sa v poslednom vypätí síl zaprel, zrútil stĺpy, ktoré držali stavbu a tá pochovala jeho a aj všetkých jeho trýzniteľov – rozhodne epické .
Johann Peter Krafft, Mikuláš Zrínsky vedie výpad, 1825 6. Chorvátsky bán Mikuláš Zrínsky
V máji 1566 sa turecký sultán Sulejman I. vydal s obrovskou armádou na pochod s cieľom obsadiť Jáger. Turkom však dlhšiu dobu robili problémy menšie kresťanské oddiely na západe Uhorska. Sultán s časťou armády (podľa odhadov cez stotisíc mužov) napadol južné Zadunajsko, kde na začiatku augusta dorazil k Sihoti. Pevnosť bola po obliehaní v roku 1555 opravená a modernizovaná. Jej posádku pod velením chorvátskeho bána a ostrieľaného bojovníka Mikuláša IV. Zrínskeho však tvorilo len niečo cez dvetisíc mužov, čo bola polovica potrebná na účinnú obranu. Hrdinský a krvavý odpor spôsoboval masívne straty na oboch stranách. Obrancovia boli postupne nútení ustúpiť do horného hradu, no aj napriek tomu dokázali za cenu nadľudskej námahy a strát odraziť všetky turecké útoky. Po niekoľkotýždňovom vyčerpávajúcom obliehaní a útočení nastal zlom, keď došlo k veľkému výbuchu uskladneného pušného prachu, čo zrušilo všetky možnosti obrany. Napriek tomu sa Zrínsky, verný svojmu poslaniu a vlasti, odmietol vzdať a radšej zvolil zúfalý, no statočný a pamätný čin: s posledným húfom obrancov vyrazil proti celému oceánu Turkov, pričom všetci z nich padli a pevnosť bola nakoniec obsadená. Hrdinská obrana Sihote sa takmer okamžite stala symbolom odvážneho odporu Uhorska. Pravdepodobne priamy účastník bojov vytvoril v slovakizovanej češtine Píseň o sigetském zámku . Zrínskeho pravnuk Mikuláš vytvoril v maďarčine epos Szigeti Veszedelem , ktorý patrí medzi najkvalitnejšie dobové diela. Hrdinstvo Mikuláša Zrínskeho ospevovali aj naši národní bardi Jozef Miloslav Hurban či Andrej Sládkovič.
Jan Matejko, Záviš Čierny z Garbowa v bitke pri Grunwalde 7.Záviš Čierny z Garbowa
Medzi najslávnejších európskych rytierov sa bez pochýb radí aj poľský hrdina Záviš Čierny z Garbowa. Záviš bol veľmi úspešný turnajový zápasník, ktorý dokazoval svoju silu a obratnosť na nie jednom kolbišti. Bol aj medzi poprednými účastníkmi veľkej bitky pri Grunwalde, kde Poľsko a Litva porazili Rád nemeckých rytierov. Záviš sa stal známy nielen pre svoju fyzickú silu a vojenské schopnosti, ale aj pre veľmi uhladené vystupovanie a rečníctvo. Ako diplomat slúžil poľskému kráľovi Vladislavovi II. Jagelovi, ktorého tiež zastupoval na Kostnickom koncile, kde sa okrem iného Záviš zastal aj väzneného Jána Husa. Záviš slúžil aj uhorskému kráľovi Žigmundovi Luxemburskému, ktorému veľmi pomohol, keď pri Nemeckom brode zadržal husitov a získal pre kráľa čas na ústup. Husiti nakoniec nepríčetne vyplienili celé mesto a obyvateľstvo povraždili, pričom nechali žiť len malú hŕstku, do ktorej patril aj Záviš. V roku 1427 sa Záviš so Žigmundom Luxemburským vydal na protitureckú výpravu, kde hrdinsky zahynul. V bitke pri Golubaci Turci Žigmunda tvrdo porazili. Záviš mal so svojimi mužmi kryť kráľov ústup cez Dunaj. Keď mu poslali čln, aby sa na ňom útekom zachránil, mal Záviš údajne povedať, že žiaden čln nie je dostatočné veľký na to, aby previezol jeho česť. Následne bol zabitý v boji alebo v zajatí. Každopádne bitku neprežil. Jeho smrť spomínajú dobové kroniky a ľútosť nad ňou prejavil aj Žigmund Luxemburský v liste veľkému litovskému kniežaťu Vitoldovi. Závišova odpoveď a pamätný koniec by si určite zaslúžili zvečnenie v nejakej metalovej piesni alebo opere – EPICKÉ
Fingolfin 8. Fingolfin, veľkráľ Noldorov
Znova sa vraciame do Tolkienovho úžasného sveta. Fingolfin, označovaný za najhrdšieho a najstatočnejšieho elfa, patrí medzi kľúčové postavy Tolkienovho diela Silmarillion , o ktorom sme písali pri smrti Finroda. Noldorom, ktorým Fingolfin vládol, sa dlho darilo držať temného pána Morgotha zavretého v jeho pevnosti Angband. V Bitke náhleho plameňa však Morgoth Noldorov a ich spojencov prekvapil a drvivo porazil. Zúfalý Fingolfin sa domnieval, že už neexistuje žiadna nádej na víťazstvo. Vo svojej výzbroji sa vydal priamo k pekelnej pevnosti Angband, pričom z neho vyžarovala taká nenávisť, že sa žiaden z Morgothových služobníkov neodvážil skrížiť mu cestu. Pred ozrutnými bránami pevnosti Fingolfin vyzval samotného Morgotha na súboj muža proti mužovi. Výzva pôsobila tak hrdo a neohrozene, že Morgoth nemal na výber a prijal ju (už len toto je dostatočne epické). Napriek tomu, že Fingolfin bol mocný pán, silou sa nemohol merať s Morgothom, ktorý patril medzi najmocnejšie bytosti. Veľkráľ Noldrov sa aj tak držal statočne a Morgotha niekoľkokrát zranil. Hluk epickej bitky bol taký strašný, že všetky angbandské obludy v strachu zaliezli do najhlbších jám pevnosti. Morgoth nakoniec Fingolfina zrazil Kladivom podsvetia a zabil. Kvôli ranám zo súboja však ostal trvalo poznačený – všetko ohľadom smrti Fingolfina je 100% epické .
Aj týmto článkom by sme chceli všetkým odporučiť čítanie Tolkiena či Iliady a taktiež aj štúdium dejín, ktoré sú plné inšpiratívnych osobností!
