RSS


Pár postrehov k voľbám



Názor Eda Chmelára stojí za prečítanie, hoci s ním nemusíme súhlasiť. Neviem sa napríklad stotožniť s jeho ľavicovým vnímaním sveta, či v tejto chvíli zbytočnou kritikou kresťanstva, ale za najdôležitejšie v ňom považujem postrehy ohľadom neférovej kampane a podpásoviek v nej, pod pláštikom oháňania sa „slušnosťou“.



VÝBER MEDZI TMAVOMODRÝM A BLEDOMODRÝM VARIANTOM




Existuje jeden starý politický trik, ktorý sa pokúšal vnútiť slovenskej
verejnosti už Mikuláš Dzurinda – že na rozdieloch medzi pravicou a
ľavicou nezáleží. Trik preto, lebo tento postoj bol len neúprimnou
pózou, ako ľahšie predať obyvateľstvu nepopulárne neoliberálne reformy.
Politik, ktorý tvrdí, že nie je ani ľavičiarom, ani pravičiarom,
zákonite skončí napravo – vzhľadom na štruktúru spoločnosti, nastavenie
trhov, médií a pravidiel kapitalizmu. Dzurindovo ideologické
zahmlievanie sa skončilo sociálnymi nepokojmi na východnom Slovensku,
ktoré musela potláčať armáda, nezvyčajne ostrými protestami cirkví a
výmenou antisociálneho ministra sociálnych vecí Ľudovíta Kaníka za
umiernenejšiu Ivetu Radičovú. V šľapajach Mikuláša Dzurindu dnes kráča
Progresívne Slovensko, ktoré takisto tvrdí, že pravica a ľavica už nie
je určujúci typ politického konfliktu. Krivdil by som im, keby som ich
prirovnal k SDKÚ, ale treba vedieť, že politická scéna sa za tie roky
posunula a dnes by si dovolil experimentovať na obyvateľstve s
najextrémnejšimi receptmi ekonomického neoliberalizmu len úplný
šialenec.



Tento diskurz je však falošný. V čase, keď Slovensku
podľa údajov OECD hrozí v dôsledku robotizácie a technologického pokroku
strata 70 % pracovných miest, keď sa čoraz viac ľudí prepadáva do pásma
energetickej chudoby, keď sa rozdiely medzi bohatými a chudobnými
prehlbujú a niekoľko ľudí vlastní taký obrovský majetok ako polovica
zemegule, na ľavicových riešeniach záleží viac ako kedykoľvek predtým.
Iba rozsah identít (kultúrnych, etických či environmentálnych) sa
rozšíril.



Je preto nešťastné ak nie vyslovene hlúpe, že Maroš
Šefčovič, nominovaný stranou, ktorá o sebe tvrdí, že je
„sociálnodemokratická“, v kampani predvádza nedôstojné pózy a do centra
kampane kladie témy, akoby chcel potvrdiť, že na ľavici už naozaj
nezáleží. Štylizovanie sa do pozície konzervatívneho kresťana je
vyslovene trápne, pretože všetci vieme, že tento kandidát sa hrá na
niečo, čím nikdy nebol. Strana Smer-SD robí tú istú chybu ako pred
piatimi rokmi, keď prezentovala Roberta Fica ako „birmovaného
komunistu“, ktorý bol zbytočne agresívny k svojmu súperovi. Rovnako je
však ťažko uveriteľné, keď sa Maroš Šefčovič štylizuje do polohy
predstaviteľa ľavice, ktorým v živote nebol. Jediná uveriteľná a
autentická poloha tohto kandidáta je jeho európanstvo a skúsenosti z
medzinárodnej scény. Jeho tím nakrútil jedno veľmi dobré video, v ktorom
sebavedomo presviedčal voličov, že Slovensko potrebuje silného
prezidenta s obrovskými skúsenosťami, ktorý zvádzal tie najťažšie súboje
v rokovacích sálach Európy a sveta a nezlomí ho tlak mocných. Dalo by
sa, samozrejme, polemizovať o tom, že Maroš Šefčovič zatiaľ preukázal
hlavne to, že si rozumie skôr s medzinárodnými elitami ako s domácim
obyvateľstvom, ale dobre – tu bol presvedčivý a autentický, tu ponúkal
kvalifikáciu, ktorú Zuzana Čaputová jednoducho nemá. Zrejme to nebude
stačiť, tento zápas už môže len ťažko vyhrať, ale vždy je dôležité, aby
si v ňom udržal svoju tvár.



Na druhej strane musím povedať, že mi je vyslovene odporné, ako sa médiá, časť opozície a agresívni voliči dnes už bývalej podpredsedníčky Progresívneho Slovenska usilujú urobiť z Maroša Šefčoviča hlupáka . Desí ma, čo si dovolili k jeho manželke, keď ju napokon v karikatúrach zobrazovali ako ježibabu s veľkým nosom – a nikto z tábora Zuzany Čaputovej sa proti tomu nepostavil , hoci ešte nedávno sa právom rozhorčovali nad podobne nevkusným zobrazením ich favoritky v konšpiračnom mesačníku. To len poukazuje na fakt, že celé toto divadlo o slušnosti a spravodlivosti je len obludný morálny gýč, samoúčelný prostriedok, ktorý sa odhodí hneď, ako tieto kruhy získajú moc. Čaputovej hra na slušnú bábiku, na ktorú všetci útočia, je len marketingová taktika. Tí, ktorí ju vymysleli, veľmi dobre vedia, že pri jej veľkom náskoku by jej uškodilo, aby sa k veciam vyjadrovala konkrétne a vstupovala do hodnotových zápasov. Jej úlohou je byť za peknú a reprezentatívnu – napokon, tak ju vníma a to je aj hlavná motivácia väčšiny jej voličov. Je zarážajúce, že tomuto gýču podľahli aj feministky, ktoré tvrdia, že na pohlaví nezáleží. A zrazu nám ju núkajú len preto, že je žena a len preto, že je pekná – čím dávajú najavo, že nerozhoduje kvalita kandidáta, ale jej pohlavie a že hlavným kritériom nie je byť kompetentnou, ale peknou . Asi ťažko by ste presvedčili labouristických voličov, aby nevolili Jeremyho Corbyna, ale Theresu Mayovú, lebo je žena. Rovnako ako som držal palce Barackovi Obamovi nie preto, že je černoch, ale preto, lebo jeho idealizmus bol chytľavý a Hillary Clintonovú či Madeleine Albrightovú som neodmietal pre jej pohlavie, ale zvrátený militarizmus.



Pozícia vyzývateľa je vo voľbách vždy iná ako pozícia favorita. Vyzývateľ musí byť ofenzívnejší, lebo musí komunikovať zásadný rozdiel. Napokon, aj Zuzana Čaputová, kým bola slabšia, neváhala zaútočiť na Štefana Harabina a urobila to veľmi dobre a trefne. Ale nikto nefňukal, že na neho útočí, bola to legitímna kritika, ktorú ona voči sebe stále nezvláda. Póza Zuzany Čaputovej je pokrytecká aj preto, že svojich agresívnych fanúšikov nijako nekrotí. Maroš Šefčovič sa voči nej vymedzuje priamo, ona na útoky používa zástupy trollov. Ako som však už neraz zdôraznil, uplatňovanie hodnôt sa začína rozvíjať až vo vzťahu k tým, ktorí neslúžia našim záujmom. Ak Čaputovej tábor nevie či nechce zastaviť útoky na svojich oponentov, uchyľuje sa len k účelovej hre, výsledkom ktorej bude nová ešte hlbšia polarizácia spoločnosti, v ktorej sa bude odmietanie kultu osobnosti ostrakizovať ako v psychotických diktatúrach. Napokon, ak sa o nej už začínajú písať rozprávky pre deti – čo má obdobu snáď len v severokórejských škôlkach, kde deti musia počúvať príbehy zo života Kim Ir-sena – a nie je jej to trápne či nepríjemné, potom sa treba mať na pozore, lebo takéto praktiky slovenskú politiku neozdravia a demokraciu neposilnia. https://svetlopodperinou.sk/zuzana- dievca-ktore-sa-nebalo/







Je potrebné pomenovať veci pravým menom: v týchto prezidentských voľbách ľavica prehrala. A ak chce prežiť, musí si zadefinovať, čo má vlastne predstavovať. Ani Zuzana Čaputová, ani Maroš Šefčovič nie sú reprezentantmi ľavicovej politiky, ale tmavomodrým a bledomodrým variantom toho istého prúdu. Nie je to voľba v pravom zmysle slova, ale výber medzi Coca Colou a Pepsi Colou. Nemá vôbec nijaký zmysel, aby sa na prístupe k týmto dvom osobnostiam polarizovali voličské skupiny. Zuzana Čaputová sa za ľavičiarku nikdy nepovažovala, ako bývalá volička OKS a Mostu-Híd sa formovala na hodnotách pravice, nepodporuje zastavenie zvyšovania veku odchodu do dôchodku a nenamietala by ani voči tomu, keby zrušili obedy či vlaky zadarmo. Maroš Šefčovič síce seba samého označuje ako ľavicového kandidáta, ale človek, ktorý podporoval bombardovanie Juhoslávie i vojnu v Iraku, ktorý vyjednával a vášnivo obhajoval TTIP, ktorá mohla zničiť naše sociálne výdobytky a environmentálne štandardy, dosť dobre nerozumie, o čom ľavica je. Určite sa nemôže zastaviť pri obedoch a vlakoch zadarmo.



V čase, keď sa
odbúravajú základné sociálne istoty a frustrovaným ľuďom sa ponúka ako
odškodné náboženská viera, musí byť ľavica odvážnejšia. V čase, keď
mocenské elity všetkých prúdov nespája oddanosť k slobode a demokracii,
ale ku kapitalistickému systému a vojensko-priemyselnému komplexu, to
musí byť ľavica, ktorá prekonáva kapitalizmus spravodlivejším a
demokratickejším systémom. U nás sa síce stále považuje za „neslušné“
napísať taký článok, aký vyšiel v piatok v britskom denníku The Guardian
– totiž, že kapitalizmus ničí Zem – ale jedine takáto dôsledná kritika
oligarchického režimu má zmysel. Nečinnosť v oblasti klimatickej zmeny
znamená, že mladým ľuďom kradnú budúcnosť, že logikou kapitalizmu
zostáva heslo „máte nárok na taký podiel z prírodných zdrojov, koľko si
dokážete kúpiť“, že ekonomika nesmeruje k distribúcii, ale ku
koncentrácii. Žiaľ, bežní ľudia dnes až príliš často hlasujú proti
vlastným záujmom. Uvedomiť si to je prvý krok na ceste k oslobodeniu.



(karikatúra: Ľubomír Kotrha)



Zdroj: https://www.facebook.com/ChmelarEduard/posts/2329658823732663? tn =K-R







A ešte jedna poznámka: Podobné rozprávky, ake píšu jej fanúšikovia o Čaputovej, sa tu písali v 50 rokoch o Stalinovi a Leninovi. Čo si máme o tom myslieť?




Zuzana Dievča, ktoré sa nebálo

The post appeared first on Slobodný Výber .
Jak poznat nevěru?

Máte podezření, že vás váš protějšek podvádí?

Rychlá půjčka ihned

Není nic jednoduššího než si vybrat rychlou půjčku na www.finmoney.cz.

Špionážní technika

Jak zjistit pravdu? Pomocí profesionálních pomocníků.

Jirkovo rychlé půjčky

Srovnejte si online půjčky z pohodlí vašeho domova. 100% přes Internet

Matrace pro zdravé spaní

Specializovaný e-shop na matrace s dopravou zdarma.

Slevové kupóny

Ušetřete nemalé peníze na online nákupech. Slevové kupóny do e-shopů.

Hry zdarma

Nejlepší hry zdarma.

Půjčka do výplaty online

Výhodná nabídky půjčky do výplaty až 30 000 Kč. Vyřízení online.

Účetní program AdmWin

Nabídky, zakázky, objednávky, sklady, faktury, dod.listy, účtenky EET

Inzerujte zde!

Máte zájem o reklamu? Kupte si textový odkaz na této pozici!



Dnes nejprohlíženější